Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dohodu o výstavbe ropovodu podpísali 18. decembra 1959 vedúci predstavitelia piatich krajín – Československa, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a Sovietskeho zväzu.
Autor TASR
Aľmetievsk/Bratislava 22. februára (TASR) - S celkovou dĺžkou takmer 9000 kilometrov je ropovod Družba (Priateľstvo) najdlhším ropovodným systémom na svete. Zároveň je to jedna z hlavných trás, ktorou v súčasnosti prúdi z Ruska čierne zlato do európskych krajín vrátane Slovenska. Prvé tony ropy naplnili zásobníky v Slovnafte vo februári 1962.
V utorok 22. februára uplynie 60 rokov odvtedy, keď sa uskutočnil v Bratislave slávnostný akt odovzdania ropovodu Družba do prevádzky.
Dohodu o výstavbe ropovodu podpísali 18. decembra 1959 vedúci predstavitelia piatich krajín – členov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) – Československa, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Poľska a Sovietskeho zväzu. Samotná výstavba ropovodu sa začala 10. decembra 1960 v meste Aľmetievsk, ležiacom na východe európskej časti Ruska, kde sa zbiehali ďalšie ropovody zo Sibíri, Uralu a Kazachstanu.
Ropovod sa k hraniciam bývalého Československo podarilo vybudovať za 10 mesiacov, posledné zvary urobili československí a sovietski zvárači na východe republiky 13. októbra 1961. O štyri mesiace neskôr – vo februári 1962 – začala vyústením južnej vetvy ropovodu v bratislavskom Vlčom hrdle prúdiť ropa do Československa. Stalo sa tak prvou krajinou, do ktorej začalo ropovodom Družba prúdiť čierne zlato.
Slávnostné uvedenie ropovodu do prevádzky sa uskutočnilo v Slovnafte 22. februára 1962 za účasti československého prezidenta Antonína Novotného. Výstavbou ropovodu sa nielenže zvýšili dodávky ropy, ale Družba v plnom rozsahu nahradila dovtedajší transport ropy železničnými cisternami, čo znamenalo stabilný prísun veľkého objemu ropy a takmer 60-násobné zníženie nákladov na jej dopravu.
Spracovateľská kapacita bratislavskej rafinérie, ktorá bola v roku 1961 na úrovni jeden milión ton, začala vďaka týmto dodávkam nepretržite rásť a svoj vrchol dosiahla v roku 1979, keď Slovnaft spracoval 10 miliónov ton ropy. V súčasnosti spracuje rafinéria vo Vlčom hrdle ročne 5,5 až 6 miliónov ton ropy.
V septembri 1962 dorazila ropa aj do Maďarska a v roku 1963 sa zavŕšili práce na poľskej a nemeckej časti ropovodu. Celý ropovod Družba bol oficiálne slávnostne uvedený do prevádzky 15. októbra 1964.
Neskôr sa rozhodlo o začatí výstavby ropovodu Družba-2, ktorý sa začal budovať na jar v roku 1969. Výstavba bola ukončená v roku 1974, čo umožnilo zvýšiť dodávky ropy viac ako dvojnásobne.
Ropovod Družba, ktorý má celkovú dĺžku 8900 kilometrov, z toho na území Ruska je to viac ako 5000 kilometrov, sa tiahne cez 13 oblastí Ruskej federácie. Jeho prvá vetva vedie západným smerom z Ruska cez Bielorusko, kde sa rozdvojuje na severnú časť, ktorá pokračuje cez Poľsko do Nemecka a tiež do pobaltských štátov. Z Bieloruska pokračuje ropovod južným smerom cez západnú Ukrajinu na Slovensko, do Maďarska a Česka.
Jediným prevádzkovateľom ropovodného systému na Slovensku je spoločnosť Transpetrol, a. s., ktorá pre svojich zákazníkov zabezpečuje tranzitnú a vnútroštátnu prepravu ropy.
