Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stibor zo Stiboríc listinu, dlžobný úpis, vystavil 13. decembra 1422 v Skalici. Dovtedy sa úradné listiny písali výlučne po latinsky a v mestách prípadne po nemecky.
Autor TASR
Skalica/Bratislava 13. decembra (TASR) - Medzi archívne vzácnosti patrí na Slovensku aj dlžobný úpis. Vystavil ho šľachtic Stibor zo Stiboríc mladší, ale nie v latinčine ako bolo v 15. storočí zvykom. Zvolil češtinu, resp. slovakizovanú češtinu. Jeho dlžobný úpis sa stal prvou a najstaršou listinou napísanou v národnom jazyku, v češtine, na území dnešného Slovenska. Od vzniku listiny uplynie v utorok 13. decembra 600 rokov.
Stibor zo Stiboríc mladší bol pôvodne poľský šľachtic, ktorého otec Stibor zo Stiboríc a Beckova prišiel do Uhorska v službách kráľa Ľudovíta I. Veľkého. V zápasoch o uhorskú korunu po kráľovej smrti sa postavil na stranu Žigmunda Luxemburského. Ten ho za jeho vernosť odmenil udelením rozsiahlych majetkov. V roku 1388 získal hradné panstvo Beckov, ktoré sa stalo neskôr aj jeho rodovým sídlom. V priebehu ďalších dvoch desaťročí patrila Stiborovi zo Stiboríc, ktorý sám seba označoval za "pána celého Považia", veľká časť dnešného západného a stredného Slovenska.
Jeho syn Stibor zo Stiboríc mladší už slávu svojho otca nedosiahol. Bol predovšetkým vojakom v službách kráľa Žigmunda, ktorý ho napríklad poveril vedením protihusitských vojsk. Medzi Bratislavou a Trenčínom budoval od roku 1427 fortifikačný systém a viedol viaceré vojenské operácie. Zomrel v roku 1437 a keďže so svojou ženou mal iba dcéru, vymrel ním rod po meči.
S menom Stibora zo Stiboríc mladšieho sa spája aj najstaršia známa listina napísaná v češtine, resp. v slovakizovanej češtine, ktorá vznikla na území dnešného Slovenska. Listinu, dlžobný úpis, vystavil 13. decembra 1422 v Skalici. Dovtedy sa úradné listiny písali výlučne po latinsky a v mestách prípadne po nemecky. V úpise potvrdzuje svoju dlžobu 600 uhorských zlatých pánovi Benešovi Hernikovi z Slupna a jeho manželke Kataríne. V roku 1432 vydal ďalšiu listinu napísanú v češtine, v ktorej sa sťažoval na svojho nepriateľa Jána z Vrbna, ktorý ho pripravil o hrad a písal o ňom nepravdivé listy.
Češtinu na Slovensko nepriniesli len husiti, ale jej šírenie súvisí aj s faktom, že veľa mladých ľudí z Uhorska a teda aj zo Slovenska študovalo v Prahe, kde si osvojili aj češtinu a po návrate domov ju používali vo svojom živote. V Prahe študoval aj Stibor zo Stiboríc a Beckova mladší.
Zdroje: Kronika Slovenska: Od najstarších čias do konca 19. storočia, Bratislava 1998
Stibor zo Stiboríc mladší bol pôvodne poľský šľachtic, ktorého otec Stibor zo Stiboríc a Beckova prišiel do Uhorska v službách kráľa Ľudovíta I. Veľkého. V zápasoch o uhorskú korunu po kráľovej smrti sa postavil na stranu Žigmunda Luxemburského. Ten ho za jeho vernosť odmenil udelením rozsiahlych majetkov. V roku 1388 získal hradné panstvo Beckov, ktoré sa stalo neskôr aj jeho rodovým sídlom. V priebehu ďalších dvoch desaťročí patrila Stiborovi zo Stiboríc, ktorý sám seba označoval za "pána celého Považia", veľká časť dnešného západného a stredného Slovenska.
Jeho syn Stibor zo Stiboríc mladší už slávu svojho otca nedosiahol. Bol predovšetkým vojakom v službách kráľa Žigmunda, ktorý ho napríklad poveril vedením protihusitských vojsk. Medzi Bratislavou a Trenčínom budoval od roku 1427 fortifikačný systém a viedol viaceré vojenské operácie. Zomrel v roku 1437 a keďže so svojou ženou mal iba dcéru, vymrel ním rod po meči.
S menom Stibora zo Stiboríc mladšieho sa spája aj najstaršia známa listina napísaná v češtine, resp. v slovakizovanej češtine, ktorá vznikla na území dnešného Slovenska. Listinu, dlžobný úpis, vystavil 13. decembra 1422 v Skalici. Dovtedy sa úradné listiny písali výlučne po latinsky a v mestách prípadne po nemecky. V úpise potvrdzuje svoju dlžobu 600 uhorských zlatých pánovi Benešovi Hernikovi z Slupna a jeho manželke Kataríne. V roku 1432 vydal ďalšiu listinu napísanú v češtine, v ktorej sa sťažoval na svojho nepriateľa Jána z Vrbna, ktorý ho pripravil o hrad a písal o ňom nepravdivé listy.
Češtinu na Slovensko nepriniesli len husiti, ale jej šírenie súvisí aj s faktom, že veľa mladých ľudí z Uhorska a teda aj zo Slovenska študovalo v Prahe, kde si osvojili aj češtinu a po návrate domov ju používali vo svojom živote. V Prahe študoval aj Stibor zo Stiboríc a Beckova mladší.
Zdroje: Kronika Slovenska: Od najstarších čias do konca 19. storočia, Bratislava 1998
