New York/Mníchov 3. júla (TASR) – Rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa bola počas studenej vojny dôležitým prostriedkom, ktorý prinášal obyvateľom východnej Európy necenzurované informácie, prinášal nádych slobody. Práve preto sa stala od začiatku jedným z najväčších nepriateľov komunistického režimu. Dnes je to 70 rokov odvtedy, čo sa uskutočnilo prvé, skúšobné vysielanie Rádia Slobodná Európa.

V čase zostrujúcich sa medzinárodných vzťahov po druhej svetovej vojne sa vláda USA rozhodla zriadiť rozhlasovú stanicu. Vysielať mala pre obyvateľov východnej Európy, ktorí sa ocitli v sfére sovietskeho vplyvu.

Národný výbor pre Slobodnú Európu, ktorý si vytýčil cieľ získať finančné prostriedky a zorganizovať štáb pracovníkov novej rozhlasovej stanice, vznikol 1. júna 1949. Veľká celonárodná propagačná a zbierková kampaň sa začala v januári 1950. Na jej čele boli mnohé verejne známe osobnosti, medzi nimi aj budúci americký prezident Ronald Reagan. Na podporu stanice Rádio Slobodná Európa prispelo finančne 16 miliónov obyvateľov Spojených štátov.

Jiří Schneedörfler vo svojej práci Rádio Slobodná Európa: Vznik stanice a počiatky československej redakcie však pripomenul, že „pravda o financovaní prevádzky rozhlasovej stanice z tajných fondov CIA začala presakovať začiatkom 60. rokov, čo vyvolalo ostré verejné diskusie o nevhodnosti takéhoto konania; k definitívnemu odlúčeniu od príjmov zo strany CIA došlo v roku 1972".

Rozhlasová stanica mala dve sídla – v New Yorku, kde sa nachádzalo riaditeľstvo celej RFE, a v Mníchove, kde bol hlavný štáb vysielania, s tým, že Mníchov bol až do zlúčenia v roku 1976 podriadený New Yorku.

Prvým riaditeľom československej redakcie rozhlasovej stanice sa stal známy český novinár Ferdinand Peroutka, ktorý prežil celú vojnu v koncentračnom tábore Buchenwald, a programovým riaditeľom v Mníchove bol Pavel Tigrid, ktorý pôsobil počas druhej svetovej vojny v londýnskej BBC.

Termín skúšobného vysielania sa niekoľkokrát posunul, až sa stanovil na deň amerického štátneho sviatku, Dňa nezávislosti, 4. júla 1950. Vysielanie zabezpečoval mobilný krátkovlnný vysielač Barbara, umiestnený na nákladnom aute, ktoré sa pohybovalo neďaleko československých hraníc.

Išlo o zlomový bod v histórii RFE, pretože o desať dní neskôr, 14. júla, sa ozvala ako druhá rumunská relácia. Dňa 4. augusta 1950 sa začalo experimentálne vysielanie v maďarčine i v poľštine a 11. augusta 1950 aj v bulharčine.

Oficiálne vysielanie pre poslucháčov v Československu začala stanica Rádio Slobodná Európa z Mníchova 1. mája 1951. V éteri zazneli tieto slová v češtine. „Volá hlas svobodného Československa, rozhlasová stanice Svobodná Evropa."

Komunisti sa snažili vysielanie RFE od začiatku rušiť – typickému zvuku rušičiek sa hovorilo „moskovské boogie". Ani tieto snahy však nedokázali odradiť tisíce ľudí od počúvania.

Ferdinand Peroutka, ktorý stál od roku 1951 až do roku 1961 na čele československej redakcie, v deň začatia vysielania slovenským a českým poslucháčom odkázal.

„Budeme vydávať časopis a budeme ho posielať vzduchom... Po dnešnom dni vám nikto nemôže nahovoriť, že vaša otázka nie je otázkou svetovou. Z vôle a príspevkov 16 miliónov amerických občanov bola vybudovaná táto rozhlasová stanica. Tu národ podáva ruku národu. Tu sa svetová demokracia stavia za svojich bojovníkov v prvej línii... Ale vy sami, nie my tu, rozhodnete, ako usporiadať veci u nás doma, keď už bude len zlou spomienkou všetko to, čo sa dnes deje."

V roku 1993 sa československá redakcia rozdelila na slovenskú a českú. V tom istom roku sa vytvorila aj slovenská redakcia v Bratislave. Vysielanie pre Česko a Slovensko sa definitívne skončilo po 51 rokoch, 30. septembra 2002.

V roku 1995 sa ústredie rozhlasovej stanice RFE/RL presťahovalo z Mníchova do Prahy. V súčasnosti vysiela v 28 jazykoch do 21 krajín vrátane Ruska, Iránu a Afganistanu, pričom jeho tvorcovia pripravia týždenne okolo 1100 hodín rozhlasového programu.