Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Magazín

Pred 70 rokmi tajne vysvätili Jána Chryzostoma Korca za biskupa

Ján Chryzostom Korec, archívne foto. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Pri príležitosti vzniku SR a jeho 75. narodenín mu 21. januára 1999 predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR udelil štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.

Bratislava 24. augusta (TASR) – Veľkú časť pastoračnej činnosti vykonával Ján Chryzostom Korec ako jeden z hlavných predstaviteľov tzv. tajnej cirkvi, ktorá pôsobila v období komunistického totalitného režimu. Vo veku 27 rokov ho vysvätili za rímskokatolíckeho biskupa.

Komunistickým režimom prenasledovaný a aj väznený biskup však až do roku 1989 pracoval ako robotník, za čo si vyslúžil prezývku „biskup v montérkach". Od tajnej biskupskej vysviacky Jána Chryzostoma Korca uplynie v utorok 24. augusta 70 rokov.

Ján Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Do rehole jezuitov vstúpil 15. septembra 1939 v Ružomberku. V roku 1944 ako externý študent zmaturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde študoval teológiu.

V noci z 13. na 14. apríla 1950 spustili predstavitelia komunistickej moci Akciu K zameranú proti mužským kláštorom. V tú noc, ktorá sa označuje aj ako Barbarská noc, vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov do 56 mužských kláštorov. Ďalšie zásahy nasledovali v noci z 24. na 25. apríla a z 3. na 4. mája 1950.

Na Slovensku zásahy postihli takmer 1200 rehoľníkov zo 76 kláštorov. Rehoľníkov sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči, v ktorých sa režim riadil podľa pravidiel blízkych väzniciam. Najprísnejšie pravidlá panovali v Podolínci, kde sa ocitol aj študent teológie a príslušník jezuitského rádu Ján Korec. Z Podolínca ho 20. septembra 1950 internovali do Pezinka.

Na nátlak štátnej moci odišiel do civilného života. Aj z pozície robotníka však šíril posolstvo kresťanskej viery a za kňaza ho tajne vysvätili v 1. októbra 1950 v Rožňave.

Netrvalo dlho a 24. augusta 1951 ho biskup Pavol Hnilica v jednom z bratislavských bytov tajne vysvätil aj za biskupa. Konsekrácia 27-ročného mladíka sa uskutočnila na základe rozsiahlych právomocí udelených pre obdobie komunistického teroru pápežom Piom XII. Od tajnej vysviacky používal meno Ján Chryzostom Korec.

Biskupskú službu nemohol vykonávať verejne a stal sa jedným z hlavných predstaviteľov tzv. tajnej či podzemnej cirkvi. Pracoval v Ústave hygieny práce a chorôb z povolania, neskôr v podniku Prefa a do roku 1959 v Chemických závodoch Juraja Dimitrova.

Popri civilnej práci vykonával, aj bez vtedy potrebného štátneho súhlasu, rozsiahlu pastoračnú činnosť. Práca so študentmi teológie, laikmi, ale aj rastúci vplyv osobnosti „tajného" biskupa vzbudili pozornosť Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

Biskupa Korca napokon 11. marca 1960 ŠtB zaistila a 21. mája toho istého roku ho odsúdili na 12 rokov väzenia. Tie strávil vo väzniciach na Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach. Z väzenia ho prepustili 24. februára 1968.

Na osobitnej audiencii Korca 8. júla 1969 prijal pápež Pavol VI. a daroval mu biskupské insígnie. Po návrate do Československa však nedostal súhlas k pastorácii a opäť sa živil ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalka.

Po páde totalitného režimu v novembri 1989 sa 7. januára 1990 stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Na žiadosť pápeža Jána Pavla II. bol 6. februára 1990 menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Diecézu prevzal 22. februára 1990 a spravoval ju do 16. júla 2005. Ján Pavol II. ho 28. júna 1991 v ustanovil aj za kardinála.

Jána Chryzostoma Korca ocenili viaceré zahraničné i domáce univerzity. V roku 1993 mu udelili francúzske vyznamenanie Rad Čestnej légie. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy dostal v auguste 1995 od prezidenta SR Michala Kováča. Pri príležitosti vzniku SR a jeho 75. narodenín mu 21. januára 1999 predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR udelil štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.

Medzi najvýznamnejšie Korcove diela patria O pôvode človeka (1949), O kompetencii vied, Nad vznikom a vývojom života (1971), Záchrana v Kristovi (1982), Úvahy o človeku (1986), Vo svetle blahozvesti (1985), Kristov kňaz, O poslaní kňaza, Cirkev uprostred problémov, Cirkev v rozvoji (všetky 1987). Ťažkým obdobím katolíckej cirkvi na Slovensku sa zaoberá trojzväzkové dielo Od barbarskej noci (2004 - 2005).

Kardinál a emeritný biskup nitrianskej diecézy Ján Chryzostom Korec zomrel 24. októbra 2015 v Nitre vo veku 91 rokov.