Bratislava 7. júla (TASR) – Historika Milana Zemka si verejnosť pamätá ako podpredsedu slovenského parlamentu z ponovembrového obdobia, no predovšetkým ako odborníka, ktorý sa svojou bohatou publikačnou činnosťou aj účasťou na verejných diskusiách aktívne podieľal na formovaní slovenského historického povedomia. V nedeľu 7. júla uplynie 75 rokov od jeho narodenia.

Milan Zemko sa narodil 7. júla 1944 v Čiernom Balogu. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde promoval v roku 1966. Ďalej pôsobil na tejto fakulte ako interný ašpirant v odbore dejiny estetiky.

V období politického uvoľnenia koncom 60. rokov 20. storočia pracoval ako redaktor v časopise vysokoškolských študentov Echo. Svojimi postojmi, ktoré vyjadroval aj v uverejnených článkoch podporoval reformný proces vo vtedajšom Československu. Po invázii sovietskych a ostatných spojeneckých vojská 21. augusta 1968 Milana Zemka v rámci čistiek vylúčili z Komunistickej strany Slovenska. Zároveň mu znemožnili postgraduálne štúdium. Pôsobil až do Novembra 1989 ako redaktor v literárnom mesačníku Slovenské pohľady.

Počas normalizácie, v 70. a 80. rokoch 20. storočia Milan Zemko udržiaval kontakty s predstaviteľmi občianskeho disentu a s intelektuálmi, ktorých kariéru zastavili takisto zastavili čistky po roku 1968. "Spolu s Martinom Bútorom, Ladislavom Kováčom, Jánom Bakošom alebo Michalom Horským sa stretávali na súkromných prednáškach v byte estetika a literárneho kritika Bohuslava Kováča," uviedol o Zemkovi jeho kolega, historik Adam Hudek.

V marci 1990 bol Milan Zemko kooptovaný ako poslanec za Verejnosť proti násiliu (VPN) do Slovenskej národnej rady (SNR). V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol zvolený za poslanca a stal sa podpredsedom SNR. Neskôr vystúpil z klubu VPN a pôsobil v parlamente ako nezávislý poslanec.

Od septembra 1992 do marca 1993 pracoval Milan Zemko v Politologickom kabinete SAV. V rokoch 1993-1997 pôsobil v Kancelárii prezidenta SR Michala Kováča ako riaditeľ odboru vnútornej politiky a zároveň ako prezidentov poradca.

Od roku 1997 potom pracoval v Historickom ústave SAV ako samostatný vedecký pracovník. V rokoch 2001-2005 bol členom Predsedníctva SAV.

Ako historik sa Milan Zemko špecializoval na politické dejiny Slovenska a medzivojnového Československa. Zastával napríklad názor, že by sa aj na Slovensku mal 28. október oslavovať ako štátny sviatok, keďže medzivojnová Československá republika vytvorila rámec pre zavŕšenie vývoja slovenského národa do súčasnej podoby. Na druhej strane bol presvedčený, že osamostatnenie Slovenska vytvorilo príležitosť, aby sa Slováci naučili spravovať svoju krajinu samostatne. "Máme príliš dlhú skúsenosť, že sme boli s niekým a pod niekým, vždy sme boli vo väčších celkoch. A nie som si celkom istý, či sme si osvojili to, že sme samostatní a že plnú zodpovednosť za seba máme my sami," povedal Milan Zemko v rozhovore pre televíziu TA3 pri príležitosti 20. výročia vzniku SR.

Milan Zemko vydal publikáciu Slovensko - krajina v medzičase (2002). V knihe Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenska 1920 – 2006 (2008) napísal niekoľko kapitol, prispel aj do iných publikácií venujúcich sa oblasti, na ktorú sa zameriaval vo výskume - Slovenský variant moderny (1992), Slovensko: voľby 1994 (1994), Spoločnosť a politika na Slovensku (2005), Hodnota zmeny – zmena hodnoty (2009). V roku 2010 vydal ďalšiu samostatnú publikáciu Občan, spoločnosť, národ v pohybe slovenských dejín (2010). Prispel do knihy Premeny v školstve a vzdelávaní na Slovensku (2012). Uverejňoval štúdie v akademických časopisoch a zahraničných publikáciách, ale aj v domácich neakademických časopisoch a v zborníkoch.

Milan Zemko zomrel 13. septembra 2013 v Bratislave vo veku 69 rokov.