Lidice/Bratislava 10. júna (TASR) – Príbeh českej obce Lidice sa zapísal do histórie čiernymi písmenami a dodnes vyvoláva zimomriavky nad hrôzami druhej svetovej vojny. Zavraždenie 340 obyvateľov tejto dediny a jej vypálenie malo slúžiť ako výstraha pre tých, ktorí by sa odvážili bojovať proti nacistickej ideológii. Lidice mali byť navždy vymazané z mapy sveta, no napokon vzbudili vlnu solidarity a odpor voči zlu, ktoré predstavovala Tretia ríša.

Od vypálenia českej obce Lidice uplynie v piatok 10. júna 80 rokov.

Tragické udalosti v Lidiciach, ktoré sa začali v noci z 9. na 10. júna 1942 odštartovala masívna odveta za atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Čiech a Moravy Reinharda Heydricha. Československí výsadkári, rotmajstri Jozef Gabčík a Jan Kubiš útok uskutočnili ešte 27. mája 1942. Tretí najmocnejší muž nacistického Nemecka, šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti (RSHA) a koordinátor konečného riešenia židovskej otázky Reinhard Heydrich 4. júna 1942 svojim zraneniam podľahol a následky atentátu známeho aj ako operácia Anthropoid na seba nenechali dlho čakať.

Novovymenovaný zastupujúci ríšsky protektor Kurt Daluege vyhlásil stanné právo a došlo k masovým popravám – zabitých bolo vyše 1000 osôb. Ríšsky vodca a kancelár Adolf Hitler najskôr požadoval, aby za atentát zaplatilo životmi 10.000 rukojemníkov. Z obavy pred všeobecným povstaním sa napokon pod vplyvom tajomníka ríšskeho protektora Karla Hermanna Franka rozhodol inak. Obeťami nacistického besnenia sa stali obyvatelia malej dedinky pri Prahe s názvom Lidice. Dôvodom malo byť najmä to, že z tejto lokality pochádzal istý Josef Horák, ktorého gestapo mylne upodozrievalo z atentátu na Heydricha.

Nešťastný osud ľudí z Lidíc sa začal napĺnať 10. júna 1942 aj napriek tomu, že voči Horákovi neboli nájdené žiadne reálne dôkazy. Na záhrade statku Horákových bolo zastrelených 173 mužov a chlapcov, ktorí boli starší ako 15 rokov. Ženy spolu s deťmi odvliekli do budovy telocvične v priestoroch vtedajšieho gymnázia v Kladne a po troch dňoch ich od seba násilne odlúčili. Väčšinu žien deportovali do koncentračného tábora v nemeckom Ravensbrücku a deti poslali na prevýchovu alebo zavraždili v nacistickom vyhladzovacom tábore v poľskom Chelmne.

Symbolický odpor voči nemeckým bezpečnostným jednotkám prejavil miestny katolícky kňaz Josef Štemberka, ktorý odmietol milosť nacistov a až do poslednej chvíle poskytoval obyvateľom Lidíc duchovnú útechu.

Celkovo prišlo v Lidiciach o život 340 obyvateľov. Dedina, v ktorej sa nachádzali desiatky domov bola zrovnaná so zemou – najskôr bola ničená vypálením a následne plastickými trhavinami. Kostol svätého Martina istý čas vzdoroval explóziám, no napokon sa premenil v ruinu. Likvidačná čata zdemolovala aj cintorín, nebránila sa ani vykrádaniu hrobov a hanobeniu mŕtvych. Všetky terénne úpravy, ktoré dokonca zahŕňali aj zmenu koryta potoka, boli dokončené až v roku 1943.

Správa o brutálnej akcii v Lidiciach za rozšírila do sveta a vzbudila súcit najmä v Spojenom kráľovstve a v Spojených štátoch amerických. Tieto krajiny sa postarali o to, aby bola pamiatka na Lidice zachovaná. V Británii vzniklo hnutie "Lidice Shall Live" (Lidice budú žiť), ktoré usporiadalo zbierku na výstavbu nových Lidíc. Už v lete 1947 bol približne 300 metrov od vypálenej obce položený základný kameň nových Lidíc a v máji 1948 sa začalo s výstavbou prvých domov.

Tragickú históriu Lidíc pripomína národná kultúrna pamiatka Pamätník Lidice, pozostávajúca z pietneho územia so spoločným hrobom lidických mužov a časťami bývalej dediny.

V Protektoráte Čechy a Morava sa stali terčom nemeckých represálií aj obce a osady ako napríklad Ležáky, Javoříčko, Leskovec, Ploština, Prlov či Vařákovy Paseky.