Prešov/Bratislava 27. februára (TASR) - Jeho tvorba sa vyznačovala žánrovou pestrosťou, v ktorej okrem humoristicko-satirických próz a aforizmov, dominovala predovšetkým poézia a rozhlasová hra. Do literatúry vstúpil v polovici 60. rokov, keď začal uverejňovať svoju poéziu v Mladej tvorbe, Kultúrnom živote či v Slovenských pohľadoch. Humoristické poviedky, aforizmy a fejtóny zasa publikoval v Roháči a neskôr v rozhlase.

V utorok 27. februára uplynie 80 rokov od narodenia básnika, aforistu, autora rozhlasových hier a prozaika Petra Gregora.

Peter Gregor sa narodil 27. februára 1944 v Prešove. Stredoškolské vzdelanie nadobudol v Bratislave a po maturite v roku 1962 študoval slovenský a španielsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po promócii v roku 1967 pracoval do roku 1969 ako redaktor v Československom rozhlase. Odtiaľ v roku 1970 odišiel do Československej televízie, kde pôsobil do roku 1971. V rokoch 1971 - 1983 bol redaktorom časopisu Osvetová práca. Od roku 1983 bol spisovateľom v slobodnom povolaní.

Knižne debutoval v roku 1968 zbierkou básni Potreba visieť, na ktorú tematicky nadväzovala aj druhá zbierka Nebeský policajt z roku 1970. Už prvé básnické knihy sa okrem intelektuálnej reflexie rozličných aspektov ľudského bytia vyznačovali typickými znakmi tvorby Petra Gregora. Boli nimi nielen provokatívne motívy bohémstva, ale tiež (seba)ironický pohľad na tragické aspekty ľudského života.

Nasledujúce zbierky ako Rozhovor (1975), Delta (1979), Odniesť si oheň z horiace domu (1989), Zberateľ hodín (1992), Muž menom Jób (1993) a Listy zo záhrady Eden (2004) priniesli už rozsiahlu paletu nielen bohémskej melanchólie, ale aj ironizujúceho nadhľadu či zveličenia, prostredníctvom ktorého ponúkol nový, nie každodenný pohľad na závažné mravné otázky a problémy človeka.

Cez humor, sarkazmus a iróniu sa vo svojich mikropoviedkach, humoreskách, aforizmoch a fejtónoch pozrel nielen na maniere mocných totalitného režimu, ale aj na ľudské nedostatky ponovembrových predstaviteľov moci. Svedčia o tom knihy Malé maléry (1991), Denník nebožtíka (2001) a kniha úvah Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010).

Samostatnú a významnú kapitolu v tvorbe Petra Gregora predstavujú rozhlasové hry ako Prosím vás, inšpektor, nechajte ma zomrieť (1980), Záznam spred potopy (1980), Don Juan na sídlisku (1982), Odsúdenie Sokrata (1984), Horúčka doktora Semmelweisa (1985), Polhodina pravdy (1986), Potkan (1991), Čo si to urobil, Heraklés (1994), Tá, ktorá zomiera posledná (1995), Smrť v Aténach (1996) či Interview (1998).

Originálny autor Peter Gregor, známy aj legendárnym bohémskym a dandyovským životným štýlom, zomrel 11. marca 2014 v Bratislave vo veku 70 rokov.

Deň pred jeho úmrtím 10. marca 2014 vyšla kniha s názvom Pohybovať sa vo vlastnej koži obsahujúca rozhovory s Petrom Gregorom, ktoré od konca 70. rokov 20. storočia poskytol pre rôzne slovenské periodiká.

Básnikov priateľ, politológ a rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií Samuel Abrahám v úvode ku knihe napísal: "Píše a vydáva svoje dielo už takmer pol storočie a jeho štýl a spôsob vnímania sveta mapuje svoju dobu bez toho, aby po roku 1989 musel čokoľvek revidovať, meniť, či dovysvetľovať. Takmer každý významný literát ho na Slovensku pozná, no napriek tomu je zarážajúce, že Gregor zostáva širokej verejnosti alebo v zahraničí neznámy aj po roku 1989."