Zlom v Bertolucciho režisérskej kariére prišiel s drámou Konformista, ktorá bola adaptáciou rovnomenného románu Alberta Moraviu.
Autor TASR
Parma/Bratislava 16. marca (TASR) - Počas kariéry trvajúcej viac ako pol storočie vytvoril taliansky režisér a scenárista Bernardo Bertolucci vyše dve desiatky filmov. Debutoval snímkou Smrť kmotrička (1962), ale do dejín svetovej kinematografie sa zapísal najmä drámou Konformista (1970), slávnym kontroverzným filmom Posledné tango v Paríži (1972), päťhodinovou epopejou Dvadsiate storočie (1976), alebo veľkolepým režijným projektom Posledný cisár (1987), oceneným deviatimi Oscarmi. Od narodenia Bernarda Bertolucciho, režiséra intímnych drám, ale aj rozsiahlych historických príbehov, uplynie v utorok 16. marca 80 rokov.
Bernardo Bertolucci sa narodil 16. marca 1941 (niektoré zdroje uvádzajú aj rok 1940) v Parme v rodine básnika a filmového kritika Attilia Bertolucciho. Spočiatku sa rozhodol pre poéziu a básne úspešne uverejňoval od svojich 15 rokov. Za knižný básnický debut dostal dokonca literárnu cenu Premio Viareggio. Záujem o písanie Bertolucciho priviedol na univerzitu v Ríme, kde študoval na Fakulte modernej literatúry.
Všetko sa zmenilo v roku 1961, keď sa stal asistentom talianskeho filmového režiséra Piera Paola Pasoliniho pri nakrúcaní drámy Accatone (1961). O rok neskôr sa už predstavil vlastným filmom, príbehom z rímskej čiernej kroniky o hľadaní vraha utopenej ženy La Commare secca (Smrť kmotrička, 1962). Snímka vzbudila záujem na filmovom festivale v Benátkach. Druhým filmom Prima della rivoluzione (Pred revolúciou, 1964) sa Bertolucci predstavil ako kritik pomerov vo vtedajšom Taliansku. V roku 1970 zrežíroval už podľa vlastného scenára film La Strategia del ragno (Stratégia pavúka).
Zlom v Bertolucciho režisérskej kariére prišiel s drámou Il Conformista (Konformista, 1970), ktorá bola adaptáciou rovnomenného románu Alberta Moraviu. Snímka, hľadajúca odpovede na bolestivé otázky o fašistickej minulosti Talianska, urobila z Bertolucciho známeho režiséra. V hlavnej úlohe sa predstavil francúzsky herec Jean-Louis Trintignant.
Definitívne neprehliadnuteľným režisérom sa Bertolucci stal romantickou drámou Ultimo tango a Parigi (Posledné tango v Paríži, 1972), ktorá už počas premiéry 14. októbra 1972 na festivale v New Yorku vyvolala nielen nadšené ovácie, ale aj odmietanie pre až príliš explicitné erotické scény. V kontroverznej snímke, ktorú v USA označili za pornografický film, sa v hlavných úlohách predstavili Marlon Brando a Maria Schneiderová. V režisérovom rodnom Taliansku vyvolala snímka obrovský záujem, videl ju však málokto, pretože taliansky najvyšší súd jej premietanie krátko po uvedení do kín zakázal a zákaz ostal v platnosti 15 rokov.
O Bertolucciho slávnom filme, nominovanom na Oscara a Zlatý glóbus, sa opäť začalo diskutovať v roku 2016 v súvislosti s hnutím #MeToo. Diskusia sa týkala hlavne jednej z najkontroverznejších sexuálnych scén, o ktorej sa Maria Schneiderová, v čase nakrúcania mala 19 rokov, vyjadrila, že by s ňou už určite nesúhlasila.
Plejáda slávnych hercov ako Robert de Niro, Gérard Depardieu, Dominique Sandaová, Donald Sutherland, Burt Lancaster a iní rozohrala príbeh Bertolucciho päťhodinového filmového projektu Novecento (Dvadsiate storočie, 1976). Historická dráma zobrazila taliansku spoločnosť v časoch vzostupu fašizmu prostredníctvom osudov niekoľkých generácií dvoch rozvetvených vidieckych rodín.
Cenu Akadémie za najlepšiu réžiu a najlepší film vyniesol Bertoluccimu životopisný veľkofilm The Last Emperor (Posledný cisár, 1987). Skutočný príbeh posledného čínskeho cisára odohrávajúci sa v pekinskom Zakázanom meste, sa stal celosvetovým hitom a získal dokopy deväť Oscarov.
K známym Bertolucciho dielam patrí aj adaptácia bohémskeho románu The Sheltering Sky (Pod ochranou neba, 1990). Tiež snímka o tolerancii a priateľstve, ale aj o strete budhizmu s americkým spôsobom a chápaním života Little Buddha (Malý Buddha, 1993), v ktorej sa predstavili Keanu Reeves, Chris Isaak či Bridget Fondová. Medzi známe a divácky obľúbené patrí tiež film Stealing Beauty (Zvodná krása, 1996), v ktorom zažiarili Liv Tylerová, Jeremy Irons či Sinéad Cusacková.
Aj napriek zdravotným problémom, po neúspešnej operácii platničky v roku 2003 bol pripútaný na invalidný vozík, nechal o sebe Bertolucci ako režisér počuť dvoma zaujímavými filmami. Snímkou The Dreamers (Rojkovia, 2003), v ktorej sa pokúsil na pozadí parížskych študentských nepokojov zo 60. rokov a milostného trojuholníka oživiť európsku novú vlnu. V roku 2012 sa zasa predstavil posledným filmom Me and You (Ja a Ty), ktorý bol rovnomennou adaptáciou novely talianskeho spisovateľa Niccola Ammanitiho.
Čestnú Zlatú palmu na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes, ako ocenenie jeho dlhoročnej filmovej kariéry, dostal Bertolucci v roku 2011.
Bernardo Bertolucci, jeden z najoriginálnejších režisérov svetovej kinematografie, zomrel 26. novembra 2018 v Ríme vo veku 77 rokov.
Bernardo Bertolucci sa narodil 16. marca 1941 (niektoré zdroje uvádzajú aj rok 1940) v Parme v rodine básnika a filmového kritika Attilia Bertolucciho. Spočiatku sa rozhodol pre poéziu a básne úspešne uverejňoval od svojich 15 rokov. Za knižný básnický debut dostal dokonca literárnu cenu Premio Viareggio. Záujem o písanie Bertolucciho priviedol na univerzitu v Ríme, kde študoval na Fakulte modernej literatúry.
Všetko sa zmenilo v roku 1961, keď sa stal asistentom talianskeho filmového režiséra Piera Paola Pasoliniho pri nakrúcaní drámy Accatone (1961). O rok neskôr sa už predstavil vlastným filmom, príbehom z rímskej čiernej kroniky o hľadaní vraha utopenej ženy La Commare secca (Smrť kmotrička, 1962). Snímka vzbudila záujem na filmovom festivale v Benátkach. Druhým filmom Prima della rivoluzione (Pred revolúciou, 1964) sa Bertolucci predstavil ako kritik pomerov vo vtedajšom Taliansku. V roku 1970 zrežíroval už podľa vlastného scenára film La Strategia del ragno (Stratégia pavúka).
Zlom v Bertolucciho režisérskej kariére prišiel s drámou Il Conformista (Konformista, 1970), ktorá bola adaptáciou rovnomenného románu Alberta Moraviu. Snímka, hľadajúca odpovede na bolestivé otázky o fašistickej minulosti Talianska, urobila z Bertolucciho známeho režiséra. V hlavnej úlohe sa predstavil francúzsky herec Jean-Louis Trintignant.
Definitívne neprehliadnuteľným režisérom sa Bertolucci stal romantickou drámou Ultimo tango a Parigi (Posledné tango v Paríži, 1972), ktorá už počas premiéry 14. októbra 1972 na festivale v New Yorku vyvolala nielen nadšené ovácie, ale aj odmietanie pre až príliš explicitné erotické scény. V kontroverznej snímke, ktorú v USA označili za pornografický film, sa v hlavných úlohách predstavili Marlon Brando a Maria Schneiderová. V režisérovom rodnom Taliansku vyvolala snímka obrovský záujem, videl ju však málokto, pretože taliansky najvyšší súd jej premietanie krátko po uvedení do kín zakázal a zákaz ostal v platnosti 15 rokov.
O Bertolucciho slávnom filme, nominovanom na Oscara a Zlatý glóbus, sa opäť začalo diskutovať v roku 2016 v súvislosti s hnutím #MeToo. Diskusia sa týkala hlavne jednej z najkontroverznejších sexuálnych scén, o ktorej sa Maria Schneiderová, v čase nakrúcania mala 19 rokov, vyjadrila, že by s ňou už určite nesúhlasila.
Plejáda slávnych hercov ako Robert de Niro, Gérard Depardieu, Dominique Sandaová, Donald Sutherland, Burt Lancaster a iní rozohrala príbeh Bertolucciho päťhodinového filmového projektu Novecento (Dvadsiate storočie, 1976). Historická dráma zobrazila taliansku spoločnosť v časoch vzostupu fašizmu prostredníctvom osudov niekoľkých generácií dvoch rozvetvených vidieckych rodín.
Cenu Akadémie za najlepšiu réžiu a najlepší film vyniesol Bertoluccimu životopisný veľkofilm The Last Emperor (Posledný cisár, 1987). Skutočný príbeh posledného čínskeho cisára odohrávajúci sa v pekinskom Zakázanom meste, sa stal celosvetovým hitom a získal dokopy deväť Oscarov.
K známym Bertolucciho dielam patrí aj adaptácia bohémskeho románu The Sheltering Sky (Pod ochranou neba, 1990). Tiež snímka o tolerancii a priateľstve, ale aj o strete budhizmu s americkým spôsobom a chápaním života Little Buddha (Malý Buddha, 1993), v ktorej sa predstavili Keanu Reeves, Chris Isaak či Bridget Fondová. Medzi známe a divácky obľúbené patrí tiež film Stealing Beauty (Zvodná krása, 1996), v ktorom zažiarili Liv Tylerová, Jeremy Irons či Sinéad Cusacková.
Aj napriek zdravotným problémom, po neúspešnej operácii platničky v roku 2003 bol pripútaný na invalidný vozík, nechal o sebe Bertolucci ako režisér počuť dvoma zaujímavými filmami. Snímkou The Dreamers (Rojkovia, 2003), v ktorej sa pokúsil na pozadí parížskych študentských nepokojov zo 60. rokov a milostného trojuholníka oživiť európsku novú vlnu. V roku 2012 sa zasa predstavil posledným filmom Me and You (Ja a Ty), ktorý bol rovnomennou adaptáciou novely talianskeho spisovateľa Niccola Ammanitiho.
Čestnú Zlatú palmu na 64. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes, ako ocenenie jeho dlhoročnej filmovej kariéry, dostal Bertolucci v roku 2011.
Bernardo Bertolucci, jeden z najoriginálnejších režisérov svetovej kinematografie, zomrel 26. novembra 2018 v Ríme vo veku 77 rokov.