Leningrad/Bratislava 27. januára (TASR) - Bola to jedna z najdlhších, najkrvavejších a najdrsnejších blokád mesta v dejinách ľudstva. Zároveň išlo o jednu z najdlhších obliehacích vojenských operácií počas 2. svetovej vojny. Trvala 872 dní a trpelo ňou najmä civilné obyvateľstvo. Počas blokády Leningradu priamo zomrelo hladom, zimou, ostreľovaním a bombardovaním približne milión obyvateľov a ďalšie desaťtisíce zahynuli počas evakuácie z mesta.

V sobotu 27. januára uplynie 80 rokov od skončenia blokády vtedajšieho sovietskeho Leningradu, dnešného Petrohradu.

Leningrad, ako druhé najväčšie mesto Sovietskeho zväzu sa stalo od prvých dní Veľkej vlasteneckej vojny jedným zo strategických cieľov nacistov a spolu s Moskvou a Kyjevom bol hlavným cieľom v rámci nacistického plánu Barbarossa.

Útok Nemecka na Sovietsky zväz sa začal 22. júna 1941. Už o dva mesiace bol Leningrad, v ktorom vtedy žili takmer tri milióny obyvateľov, obkľúčený z troch strán. Kruh okolo mesta sa hermeticky uzavrel 8. septembra 1941.

"Strategickým cieľom plánu Barbarossa bola porážka Sovietskeho zväzu v krátkodobom ťažení ešte pred koncom vojny proti Veľkej Británii. Úloha poraziť sovietske vojská v pobaltských štátoch, dobyť Leningrad a prístavy na Baltskom mori vrátane Tallinnu a Kronštadtu pripadla skupine armád Sever poľného maršala von Leeba. Spolu s ňou sa na útoku podieľali fínske vojská a dokonca aj príslušníci španielskej Modrej divízie," povedal pre TASR historik a odborník na 2. svetovú vojnu docent Jozef Bystrický.

Pred vojnou žilo v Leningrade 3,2 milióna ľudí. Nachádzala sa tu takmer štvrtina ťažkého strojárstva, tretina elektrotechniky a 333 podnikov zamestnávalo vyše pol milióna odborníkov, ktorí vyrábali 3/4 všetkých výrobkov na obranu. Celková plocha obkľúčeného mesta a predmestí bola približne 5000 km.

Rozhodujúce udalosti sa udiali na južných a juhozápadných prístupoch k Leningradu v lete a na jeseň 1941. "Dňa 10. júla 1941 sa začala ofenzíva skupiny armád Sever. Nemecké vojská po porážke vojsk sovietskeho Severozápadného frontu dobyli mestá Ostrov a Pskov a vytvorili hrozbu prielomu Leningradu. Podľa smernice Najvyššieho vrchného velenia Wehrmachtu z 8. júla mala potom skupina armád Sever pozostávajúca z 810.000 vojakov, 5300 diel, mínometov a 440 tankov pokračovať v ofenzíve na Leningrad, poraziť vojská Severozápadného a Severného frontu, odrezať mesto od zvyšku územia ZSSR a v spolupráci s fínskou Karelskou a Juhovýchodnou armádou dobyť Leningrad," priblížil Bystrický.

Nemecký plán bol však zmarený. Vojská skupiny armád Sever stratili asi 60.000 vojakov, prešli do obrany so zámerom zničiť Leningrad úplnou blokádou. V meste uviazlo viac ako 2,5 milióna obyvateľov vrátane 400.000 detí. Jeseň a zima rokov 1941 a 1942 bola najtragickejším obdobím blokády. Ku koncu roka 1941 sa neustále prehlbovala kríza s potravinami.

"V dôsledku ich katastrofálneho nedostatku boli od 20. novembra 1941 stanovené normy pre vydávanie chleba na lístky: robotníci a technickí pracovníci 250 gramov, zamestnanci a deti 125 gramov. Jednotky prvej línie, technický personál letectva a vojnové lode 500 gramov, všetky ostatné vojenské jednotky 300 gramov. Schopnosť ľudí odolávať hladovaniu znižovala nadmerná fyzická námaha, zima, nedostatok vody, nefungujúca kanalizácia. V decembri zomrelo 53.000 ľudí, v januári a februári 1942 po 100.000 a v marci vyše 95.000 ľudí," vysvetlil historik.

Jedinou tepnou spájajúcou Leningrad s okolitým svetom sa stalo Ladožské jazero. Prvé saňové povozy ťahané koňmi sa vydali s múkou do blokovaného mesta 22. novembra 1941. Keď ľad spevnel, nahradili ich nákladné autá, v lete prúdila pomoc po vode. Do mesta sa po nej privážali potraviny, munícia a rôzny iný materiál. Na spiatočnej ceste bolo z mesta odvážané evakuované civilné obyvateľstvo, najmä ženy a deti.

V lete 1942 bolo na dno položené potrubie na zásobovanie palivom a na jeseň aj energetický kábel. Približne v rovnakom čase obyvatelia Leningradu vybudovali vyše 8100 guľometných a delostreleckých palebných ohnísk, vykopali 1500 okopov, zriadili 200 veliteľských stanovíšť a pozorovateľní, postavili viac ako 17 kilometrov barikád, vykopali 25 kilometrov protitankových priekop a 52 kilometrov spojovacích zákopov.

Do marca 1943 bolo do mesta po ľade a v lete na lodiach dopravených viac ako 1,6 milióna ton rôzneho nákladu. V rovnakom čase bolo z mesta evakuovaných cez 1,3 milióna Leningradčanov a tisíce zranených vojakov. Celkovo bolo počas blokády z mesta evakuovaných 1,75 milióna ľudí.

Sovietske vojská sa viackrát neúspešne pokúšali prelomiť blokádu mesta. "Podarilo sa im to až počas operácie Iskra, ktorú vojská Volchovského a Leningradského frontu začali 12. januára 1943. Do 18. januára vytvorili južne od Ladožského jazera koridor široký od osem do 11 kilometrov, ktorý umožnil obnoviť pozemné spojenie s Leningradom. Prelomením blokády sa situácia na celom Leningradskom fronte výrazne zlepšila. Mesto však zostalo blokované až do 27. januára 1944. Tá sa definitívne skončila počas Leningradsko-novgorodskej útočnej operácie Leningradského a Volchovského frontu, prebiehajúcej od 14. januára do 1. marca 1944," dodal pre TASR Bystrický.

Počas 872 dní trvajúcej blokády zahynul približne jeden milión obyvateľov, z toho viac ako 600.000 od hladu. V dôsledku úmrtnosti, evakuácie a dodatočného odvodu do armády sa tak počet obyvateľov Leningradu za obdobie od septembra 1941 do septembra 1942 znížil o 1,8 milióna ľudí.