Teherán/Bratislava 28. novembra (TASR) - V hlavnom meste Iránu sa uskutočnilo v roku 1943 prvé stretnutie tzv. Veľkej trojky, čiže najvyšších predstaviteľov USA, Sovietskeho zväzu a Spojeného kráľovstva - Franklina Delana Roosevelta, Josifa Visarionoviča Stalina a Winstona Churchilla. Od začiatku Teheránskej konferencie pod kódovým označením Eureka uplynie v utorok 28. novembra 80 rokov.

Konferencia v Teheráne nadviazala na Káhirskú konferenciu (22. - 26. november 1943), na ktorej sa riešila otázka ďalšieho vedenia vojny v Barme, na Ďalekom východe a v Tichomorí, ako aj povojnového usporiadania tejto oblasti.

Stretnutie amerického prezidenta, sovietskeho vodcu a britského ministerského predsedu, ktoré sa začalo 28. novembra 1943, sa konalo za prísnych bezpečnostných opatrení na sovietskom veľvyslanectve v Teheráne, kde bol v rezidencii uprostred parku ubytovaný aj prezident Franklin D. Roosevelt. Neďaleko sa nachádzalo britské veľvyslanectvo. Konferencia trvala do 1. decembra 1943.

Stretnutie otvoril a viedol americký prezident Roosevelt: "Ako najmladší z tu prítomných šéfov vlád, dovoľujem si, vysloviť sa ako prvý. Chcem ubezpečiť členov novej rodiny, vás členov tejto konferencie, ktorí sedíte za týmto stolom, že všetci sme sa tu zišli s jedným cieľom - s cieľom vyhrať vojnu čo najskôr. Budeme navzájom hovoriť ako priatelia - otvorene a úprimne."

Hlavnou témou štvordňovej konferencie bolo otvorenie druhého frontu v západnej Európe a povojnové usporiadanie Európy.

Tesne pred začiatkom druhého plenárneho zasadania sa uskutočnil 29. novembra slávnostný akt, počas ktorého Churchill odovzdal Stalinovi v mene britského kráľa Juraja VI. pamätný meč. Na jeho čepeli bol nápis: "Občanom Stalingradu s oceľovými srdcami, dar kráľa Juraja VI. ako hold britského ľudu."

Počas konferencie došlo 30. novembra k dohode, že v máji 1944 sa na pobreží Francúzska v Normandii uskutoční vojenská operácia pod krycím názvom Overlord, ktorá sa napokon posunula a začala sa 6. júna 1944. Vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii sa malo zladiť so sovietskou ofenzívou na východnom fronte, pričom Sovietsky zväz mal po porážke Nemecka vstúpiť do vojny s Japonskom.

Na stretnutí v Teheráne sa britský ministerský predseda ocitol so svojimi stanoviskami v istej izolácii, pretože americký prezident položil jednoznačný dôraz na porozumenie so sovietskym vodcom.

Čo sa týkalo povojnového usporiadania Európy Stalin súhlasil so samostatnosťou Fínska, ale bol proti obnove suverenity pobaltských krajín. Veľkú pozornosť venovala konferencia problému budúceho usporiadania Poľska. Stalin žiadal východnú časť Poľska, v podstate v tom rozsahu, ktorý získal Sovietsky zväz podľa spojeneckej zmluvy s Nemeckom z roku 1939. Stratu východných území bol ochotný kompenzovať Poľsku pripojením rozsiahlych pôvodne nemeckých oblastí na západe a severe.

Diskusia k povojnovému usporiadaniu Nemecka bola taktiež problematická. Síce panovala zhoda na jeho rozdelení, hlavná otázka akým spôsobom sa má uskutočniť, zostala nezodpovedaná.

Záverečným dokumentom konferencie sa stala tzv. Deklarácia troch štátov, v ktorej sa Roosevelt, Stalin a Churchill zaviazali spolupracovať aj po skončení druhej svetovej vojny.

Po Teheránskej konferencii, ktorá upevnila protihitlerovskú koalíciu, nasledovala konferencia na Jalte (od 4. do 11. februára 1945) a konferencia v Postupime (od 17. júla do 2. augusta 1945).





Zdroj: kol.: Kronika ľudstva (1994), kol.: Kronika 20. storočia (2000)