Varšava 19. apríla (TASR) - Povstanie vo varšavskom gete vošlo do dejín ako prvý a jeden z najväčších prejavov židovského ozbrojeného odporu počas druhej svetovej vojny. Od jeho vypuknutia uplynie dnes (19. apríla) 80 rokov.

Pred druhou svetovou vojnou mala Varšava 375.000 židovských obyvateľov a po New Yorku bola druhým najväčším židovským centrom na svete. Židia tvorili v poľskej metropole viac ako 29 percent obyvateľstva. Varšava 28. septembra 1939, štyri týždne po prepadnutí Poľska nacistickým Nemeckom, kapitulovala.

V najvýznamnejší sviatok židovského kalendára, na Deň zmierenia (Jom Kipur), boli varšavskí Židia 12. októbra 1940 informovaní o zriadení geta. Počas dvoch týždňov sa na sever mesta, do centra bývalej židovskej štvrti, museli presťahovať všetci Židia.

Od okolitého sveta bolo geto oddelené trojmetrovým múrom zakončeným ostnatým drôtom. Jeho prekročenie sa trestalo smrťou. Na ploche, ktorá zaberala len 2,4 percenta rozlohy mesta sa tiesnili všetci varšavskí Židia. Za múrmi geta živorilo v neľudských podmienkach viac ako 450.000 ľudí bez práce a bez majetku. V jednej izbe sa v priemere tiesnilo až sedem ľudí.

Deportácie do vyhladzovacích táborov, najmä do Treblinky, sa začali 22. júla 1942. Spočiatku sa Židia transportom nebránili. Domnievali sa, že ich odvážajú do pracovných táborov. Mnohí sa prihlásili dobrovoľne, lebo nacisti každému odchádzajúcemu sľubovali na cestu tri bochníky chleba a jeden kilogram marmelády.

Prakticky hneď po začiatku deportácií vytvorilo niekoľko odbojových skupín v gete spoločnú ilegálnu odbojovú organizáciu Židovská bojová organizácia (Židowska Organizacja Bojowa). Snažila sa informovať ostatných obyvateľov geta o tragickom osude deportovaných, zhromažďovala zbrane a pripravovala sa na ozbrojený odpor. Prvým veliteľom organizácie sa stal Mordechaj Anielewicz a k prvej ozbrojenej zrážke s nacistami došlo 18. januára 1943.

Samotné povstanie vo varšavskom gete sa začalo v skorých ranných hodinách 19. apríla 1943, v prvý deň židovského sviatku Pesach, kedy nacistické jednotky vpochodovali do geta s cieľom zlikvidovať ho. Ríšsky minister vnútra a organizátor hromadného vyvražďovania Židov Heinrich Himmler hovoril o tom, že likvidáciu geta venuje Hitlerovi ako darček k jeho 54. narodeninám, ktoré mal na nasledujúci deň.

Plán nevyšiel - nacisti narazili na tvrdý odpor. A hoci povstanie bolo vopred odsúdené na neúspech, Židia si zvolili radšej smrť v boji ako v plynových komorách.

Obyvatelia geta vzdorovali obrovskej presile 28 dní až do 16. mája 1943. V tento deň vyhlásil nemecký veliteľ likvidácie geta Jürgen Stroop akciu za ukončenú a ako znamenie zničenia varšavských Židov nechal vyhodiť do vzduchu veľkú varšavskú synagógu. "O 20-ej hodine prestala bývalá židovská štvrť vo Varšave existovať. Celkove bolo zaistených či odstránených 56.065 Židov," napísal Stroop v hlásení Himmlerovi. Konca druhej svetovej vojny sa dožilo iba 11.500 židovských obyvateľov Varšavy. Ako pamiatka na povstanie vznikol Pamätník hrdinov geta.

Začiatkom decembra 1970 obletela svet fotografia kľačiaceho západonemeckého kancelára Willyho Brandta pred Pamätníkom hrdinov geta vo Varšave. "Varšavské pokľaknutie" kancelára Brandta zo 7. decembra 1970 sa vnímalo ako symbolická žiadosť o odpustenie pre nemecký národ za zverstvá, ktoré počas druhej svetovej vojny spáchali nacisti. Toto gesto sa stalo jedným zo symbolov pokory a zmierenia.





Zdroj: https://www.pametnaroda.cz, https://www.druhasvetova.com, https://www.holocaust.cz, https://www.bpb.de