Banská Bystrica/Bratislava 27. apríla (TASR) – Táto udalosť predchádzala najväčšiemu vystúpeniu Slovákov proti fašistickej nadvláde - Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Od vzniku Vojenského ústredia uplynie v sobotu 27. apríla 80 rokov.

Základné predpoklady na vznik SNP vytvorilo zjednotenie rozhodujúcich odbojových síl, ku ktorému došlo pred koncom roka 1943 vznikom ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR).

Na porade ilegálnej SNR a predstaviteľov odbojových skupín v slovenskej armáde sa 27. apríla 1944 ustanovilo Vojenské ústredie (VÚ) ako ústredný orgán príprav SNP. Veliteľom VÚ bol poverený podplukovník Ján Golian. Stretnutie sa uskutočnilo na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici, ktorého bol Golian náčelníkom.

Jej aktívnou organizátorskou činnosťou sa protifašistický odboj na Slovensku dostal do novej etapy, do obdobia príprav ozbrojeného povstania, ktorého hlavnou silou mala byť armáda. V tom čase už boli v rôznych skupinách do odboja zapojení viacerí vysokí dôstojníci.

"Najaktívnejšou bola skupina dôstojníkov zoskupená okolo podplukovníkov Jána Goliana, Mikuláša Ferjenčíka, Mirka Vesela a Dezidera Kišša – Kalinu. Pred koncom druhej dekády marca 1944 od nej československé Ministerstvo národnej obrany v Londýne dostalo správu, že koncom januára 1944 sa na Slovensku medzi vojakmi skončil zjednocovací proces, ale vojenská skupina je bez veliteľa," povedal pre TASR vojenský historik Jozef Bystrický, ktorý sa dlhodobo zaoberá dejinami druhej svetovej vojny s dôrazom na československý vojenský zahraničný odboj.

Ako historik podotkol, v tejto súvislosti správa obsahovala aj informáciu, že Golianova skupina rešpektuje, že veliteľ vojenských príprav na povstanie má byť ustanovený československou vládou v Londýne, a teda vrchným veliteľom československej brannej moci prezidentom Edvardom Benešom. Spolu s tým obsahovala aj návrh, aby bol za veliteľa vymenovaný generál Štefan Jurech.

"Tento návrh však nebol akceptovaný a 23. marca 1944 minister národnej obrany generál Sergej Ingr na Slovensko odoslal správu, že prezident republiky poveril dočasným vedením vojenských akcií Jána Goliana. Oficiálne ustanovenie Goliana veliteľom vojenských príprav povstania oznámil Ingr na Slovensko až 14. mája 1944, teda v čase kedy už existovalo Vojenské ústredie spolupracujúce so SNR," pripomenul pre TASR historik Bystrický.

V rámci vojenských príprav povstania sa VÚ usilovalo predovšetkým zabezpečiť účasť armády ako celku. Vybudovalo konšpiratívnu sieť spolupracovníkov z radov spoľahlivých dôstojníkov a v čo najširšom okruhu pripravovalo vojenské a organizačné predpoklady povstaleckého vystúpenia a precizovalo jeho plán.

Na plnenie týchto úloh využívali členovia VÚ svoje veliteľské funkcie aj napriek prísnej kontrole z nemeckej strany. Vojenské ústredie uznávalo kompetencie londýnskej exilovej vlády aj domáceho odbojového centra – SNR.

Vytvorenie SNR totiž v decembri 1943 s jej programom, sformulovaným pod názvom Vianočná dohoda, predpokladalo obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Za svoj prvoradý cieľ si vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území Slovenského štátu.

Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944.

Predstavitelia odboja nemali pred povstaním zjednotenú prípravu na konečné ozbrojené vystúpenie. Partizánski velitelia pred jeho vypuknutím realizovali ozbrojené útoky v stupňujúcom sa počte, čím sa predčasne dostávali do stretu s fašistami a s ich satelitnou slovenskou vládou aj s prezidentom Jozefom Tisom. Medzi jednotlivými príslušníkmi antifašistického hnutia často chýbala výraznejšia vzájomná symbióza, ktorá by zabezpečila lepšiu organizáciu povstania.

SNP bolo jedným z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. Zúčastnilo sa na ňom 60.000 slovenských vojakov, 18.000 partizánov a tiež vojaci československej zahraničnej armády. Spolu so Slovákmi bojovali v SNP aj príslušníci tridsiatich národov a národností z Európy, ale aj z Austrálie. Vďaka SNP sa Slovensko zaradilo medzi spojencov bojujúcich proti Hitlerovi.



zdroj: Kronika Slovenska 2, Fortuna Print Praha, 1999