Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rýchle počiatočné úspechy na fronte viedli nacistov k presvedčeniu, že blesková vojna bude úspešná.
Autor TASR
Berlín/Moskva 22. júna (TASR) - Podľa pôvodných predstáv fašistického vodcu Adolfa Hitlera malo ísť o "bleskovú vojnu" (Blitzkrieg), počas ktorej chcel v priebehu štyroch až piatich mesiacov poraziť Sovietsky zväz. Plán Barbarossa – tak sa operácia volala – sa však nekonal a Veľká vlastenecká vojna napokon trvala 1418 dní.
V utorok 22. júna uplynie 80 rokov odvtedy, čo nacistické Nemecko napadnutím Sovietskeho zväzu otvorilo východný front.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny a podrobení si veľkej časti Európy bolo iba otázkou času, kedy Hitler zaútočí aj na svojho dovtedajšieho spojenca – Sovietsky zväz. Ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov podpísali totiž 23. augusta 1939 v Moskve za prítomnosti Stalina pakt o neútočení, známy ako Pakt Ribbentrop – Molotov. Obsahoval aj tajný dodatkový protokol, na základe ktorého si obidve strany rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe: vrátane útoku na Poľsko, ktorý 1. septembra 1939 znamenal začiatok druhej svetovej vojny v Európe.
Hlavným nepriateľom nacistického Nemecka však bolo svetové židovstvo a boľševizmus. Hitler o napadnutí Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) písal už vo svojej knihe Mein Kampf ako o zákonitom práve na životný priestor nemeckého národa (Lebensraum). Popri likvidácii Sovietskeho zväzu ako geopolitického a ideologického nepriateľa ho lákalo najmä nerastné bohatstvo a úrodná pôda.
Aj nemecký poľný maršal a hlavný stratég Wehrmachtu Erich von Manstein po víťazstve nad Francúzskom vyhlásil, že hlavné ciele Hitlera sa nachádzajú na Východe.
Rozhodnutie o vojne so Sovietskym zväzom oznámil fašistický vodca na porade s najvyšším velením armády 31. júla 1940, práve po víťazstve nad Francúzskom. Príslušnú direktívu číslo 21, čiže plán Barbarossa, podpísal Hitler 18. decembra 1940.
Išlo o plán vojenskej operácie s cieľom napadnúť a obsadiť európsku časť Sovietskeho zväzu. Červenú armádu plánoval rozdrviť za štyri až päť mesiacov a európsku časť ZSSR obsadiť na línii Archangeľsk – Volga – Astrachaň.
Operácia bola nazvaná na počesť cisára Fridricha I. Barbarossu, ktorý bol v 12. storočí považovaný za jedného z najvýraznejších vládcov a neskôr stelesňoval ideál pravého nemeckého panovníka.
Súčasne s prípravami na plán Barbarossa sa rozbehla na plné obrátky rozsiahla dezinformačná kampaň so zámerom utajiť vojenské plány nacistického Nemecka proti Sovietskemu zväzu. Úspech operácie spočíval totiž podľa Hitlera v tajnosti operácie a v jej neočakávanom začiatku.
Ruský historik Vladimir Lota tvrdí, že veleniu nemeckej armády sa nepodarilo skryť presun vojsk k hraniciam Sovietskeho zväzu. Poukázal pritom na to, že príslušníci sovietskej rozviedky od júna 1940 do júna 1941 celkove viac ako 420-krát upozorňovali politické vedenie krajiny na zvyšovanie vojenskej hrozby zo strany Nemecka. „Avšak v Moskve tieto znepokojujúce hlásenia nevyvolali náležitú pozornosť," konštatoval ruský historik Lota.
Samotný útok na Sovietsky zväz sa začal bez vypovedania vojny 22. júna 1941 v skorých ranných hodinách. Po boku nacistického Nemecka bojovali aj armády Fínska, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Talianska a tiež Slovenského štátu. Na hraniciach ZSSR sústredili podľa ruských zdrojov 182 divízií v počte viac ako päť miliónov vojakov, okolo 4400 tankov, približne 4500 lietadiel a vyše 190 bojových plavidiel.
Počas prvého dňa bojov zničil protivník 1200 sovietskych lietadiel, mnohé z nich na zemi, pretože ani nestačili vzlietnuť.
Prvý oficiálny predstaviteľ Sovietskeho zväzu, ktorý v rozhlase oznámil napadnutie krajiny, bol minister zahraničných vecí Viačeslav Molotov. Svoje vystúpenie zakončil napoludnie 22. júna 1941 pamätnou vetou: „Naša vec je správna. Nepriateľ bude porazený. Zvíťazíme."
Rýchle počiatočné úspechy na fronte viedli nacistov k presvedčeniu, že blesková vojna bude úspešná. Avšak už počas nadchádzajúcej zimy 1941/1942 narážali na odpor sovietskych vojsk. Bitky o Rostov nad Donom a o Moskvu znamenali pre Červenú armádu prvé víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, až napokon zaviala v noci z 30. apríla na 1. mája 1945 nad Ríšskym snemom (Reichstagom) v Berlíne sovietska zástava.
V utorok 22. júna uplynie 80 rokov odvtedy, čo nacistické Nemecko napadnutím Sovietskeho zväzu otvorilo východný front.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny a podrobení si veľkej časti Európy bolo iba otázkou času, kedy Hitler zaútočí aj na svojho dovtedajšieho spojenca – Sovietsky zväz. Ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov podpísali totiž 23. augusta 1939 v Moskve za prítomnosti Stalina pakt o neútočení, známy ako Pakt Ribbentrop – Molotov. Obsahoval aj tajný dodatkový protokol, na základe ktorého si obidve strany rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe: vrátane útoku na Poľsko, ktorý 1. septembra 1939 znamenal začiatok druhej svetovej vojny v Európe.
Hlavným nepriateľom nacistického Nemecka však bolo svetové židovstvo a boľševizmus. Hitler o napadnutí Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) písal už vo svojej knihe Mein Kampf ako o zákonitom práve na životný priestor nemeckého národa (Lebensraum). Popri likvidácii Sovietskeho zväzu ako geopolitického a ideologického nepriateľa ho lákalo najmä nerastné bohatstvo a úrodná pôda.
Aj nemecký poľný maršal a hlavný stratég Wehrmachtu Erich von Manstein po víťazstve nad Francúzskom vyhlásil, že hlavné ciele Hitlera sa nachádzajú na Východe.
Rozhodnutie o vojne so Sovietskym zväzom oznámil fašistický vodca na porade s najvyšším velením armády 31. júla 1940, práve po víťazstve nad Francúzskom. Príslušnú direktívu číslo 21, čiže plán Barbarossa, podpísal Hitler 18. decembra 1940.
Išlo o plán vojenskej operácie s cieľom napadnúť a obsadiť európsku časť Sovietskeho zväzu. Červenú armádu plánoval rozdrviť za štyri až päť mesiacov a európsku časť ZSSR obsadiť na línii Archangeľsk – Volga – Astrachaň.
Operácia bola nazvaná na počesť cisára Fridricha I. Barbarossu, ktorý bol v 12. storočí považovaný za jedného z najvýraznejších vládcov a neskôr stelesňoval ideál pravého nemeckého panovníka.
Súčasne s prípravami na plán Barbarossa sa rozbehla na plné obrátky rozsiahla dezinformačná kampaň so zámerom utajiť vojenské plány nacistického Nemecka proti Sovietskemu zväzu. Úspech operácie spočíval totiž podľa Hitlera v tajnosti operácie a v jej neočakávanom začiatku.
Ruský historik Vladimir Lota tvrdí, že veleniu nemeckej armády sa nepodarilo skryť presun vojsk k hraniciam Sovietskeho zväzu. Poukázal pritom na to, že príslušníci sovietskej rozviedky od júna 1940 do júna 1941 celkove viac ako 420-krát upozorňovali politické vedenie krajiny na zvyšovanie vojenskej hrozby zo strany Nemecka. „Avšak v Moskve tieto znepokojujúce hlásenia nevyvolali náležitú pozornosť," konštatoval ruský historik Lota.
Samotný útok na Sovietsky zväz sa začal bez vypovedania vojny 22. júna 1941 v skorých ranných hodinách. Po boku nacistického Nemecka bojovali aj armády Fínska, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Talianska a tiež Slovenského štátu. Na hraniciach ZSSR sústredili podľa ruských zdrojov 182 divízií v počte viac ako päť miliónov vojakov, okolo 4400 tankov, približne 4500 lietadiel a vyše 190 bojových plavidiel.
Počas prvého dňa bojov zničil protivník 1200 sovietskych lietadiel, mnohé z nich na zemi, pretože ani nestačili vzlietnuť.
Prvý oficiálny predstaviteľ Sovietskeho zväzu, ktorý v rozhlase oznámil napadnutie krajiny, bol minister zahraničných vecí Viačeslav Molotov. Svoje vystúpenie zakončil napoludnie 22. júna 1941 pamätnou vetou: „Naša vec je správna. Nepriateľ bude porazený. Zvíťazíme."
Rýchle počiatočné úspechy na fronte viedli nacistov k presvedčeniu, že blesková vojna bude úspešná. Avšak už počas nadchádzajúcej zimy 1941/1942 narážali na odpor sovietskych vojsk. Bitky o Rostov nad Donom a o Moskvu znamenali pre Červenú armádu prvé víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, až napokon zaviala v noci z 30. apríla na 1. mája 1945 nad Ríšskym snemom (Reichstagom) v Berlíne sovietska zástava.
