Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská strela, ktorú predstavoval vlastne jeden železničný vozeň pre 72 cestujúcich, bola schválená pre rýchlosť 130 kilometrov za hodinu, ale počas skúšok dosiahla rýchlosť až 148 km/h.
Autor TASR
Praha/Bratislava 13. júla (TASR) - V 30. rokoch minulého storočia patrila Slovenská strela, ktorá jazdila medzi Prahou a Bratislavou, k najrýchlejším a najmodernejším vlakom na svete. Aj vďaka netradičnej aerodynamickej konštrukcii dosahovala rýchlosť 130 kilometrov za hodinu, pričom dve metropoly spojila za rekordné 4 hodiny 18 minút.
V utorok 13. júla uplynie 85 rokov odvtedy, keď bolo "lietadlo na koľajniciach", ako Slovenskú strelu označovala dobová tlač, zaradené do prevádzky.
Slovenskú strelu si objednali Česko-slovenské štátne dráhy v závode Tatra Kopřivnice na jar v roku 1934. Projekt viedol významný konštruktér Tatry Hans Ledwinka, autorom vonkajšieho pôsobivého dizajnu aj interiéru bol popredný český architekt Vladimír Grégr.
Moderný bol tiež pohon tohto technického unikátu. Každý z dvoch podvozkov niesol jeden motor, pričom prenos výkonu na jednu nápravu podvozku bol podľa patentu Jozefa Sousedíka do rýchlosti 82 kilometrov za hodinu elektrický, potom mechanický.
Slovenská strela, ktorú predstavoval vlastne jeden železničný vozeň pre 72 cestujúcich, bola schválená pre rýchlosť 130 kilometrov za hodinu, ale počas skúšok dosiahla rýchlosť až 148 km/h.
V kopřivnickej Tatre vyrobili dva exempláre prvého rýchlovlaku v Československu, ktorý bol zároveň prvým povinne miestenkovým spojom. Do pravidelnej prevádzky na trase Praha - Bratislava s jedinou zastávkou v Brne, bol motorový vozeň nasadený v pondelok 13. júla 1936. Denne od pondelka do soboty jazdila iba jedna súprava. To znamená, že v každom smere išla Slovenská strela len raz za deň. Obidve mestá spojila za rekordné 4 hodiny 18 minút. Tento čas pokoril až o sedemdesiat rokov neskôr vlak SuperCity (SC) Pendolino, ktorý zvládol trasu medzi Bratislavou a Prahou za 3 hodiny 46 minút.
Legendárny vlak s typickým červeným lakom je jedinou železničnou národnou kultúrnou pamiatkou v Českej republike. Z dvoch súprav sa dodnes zachovala jedna. Prvá s číslom 001 bola v roku 1953 vyradená z prevádzky a v roku 1960 vyhorela. Druhá s číslom M 290 002 sa dočkala komplexnej rekonštrukcie, ktorá trvala takmer tri roky, pričom všetky technické parametre slávnej motorovej súpravy, vrátane interiéru i laku sa presne zhodujú s tými z roku 1936.
V máji 2021 sa vynovená Slovenská strela vrátila do kopřivnickej Tatry, mesta odkiaľ pred 85 rokmi vyšla prvý raz na koľajnice. Tam sa stane súčasťou areálu vznikajúceho múzea.
V utorok 13. júla uplynie 85 rokov odvtedy, keď bolo "lietadlo na koľajniciach", ako Slovenskú strelu označovala dobová tlač, zaradené do prevádzky.
Slovenskú strelu si objednali Česko-slovenské štátne dráhy v závode Tatra Kopřivnice na jar v roku 1934. Projekt viedol významný konštruktér Tatry Hans Ledwinka, autorom vonkajšieho pôsobivého dizajnu aj interiéru bol popredný český architekt Vladimír Grégr.
Moderný bol tiež pohon tohto technického unikátu. Každý z dvoch podvozkov niesol jeden motor, pričom prenos výkonu na jednu nápravu podvozku bol podľa patentu Jozefa Sousedíka do rýchlosti 82 kilometrov za hodinu elektrický, potom mechanický.
Slovenská strela, ktorú predstavoval vlastne jeden železničný vozeň pre 72 cestujúcich, bola schválená pre rýchlosť 130 kilometrov za hodinu, ale počas skúšok dosiahla rýchlosť až 148 km/h.
V kopřivnickej Tatre vyrobili dva exempláre prvého rýchlovlaku v Československu, ktorý bol zároveň prvým povinne miestenkovým spojom. Do pravidelnej prevádzky na trase Praha - Bratislava s jedinou zastávkou v Brne, bol motorový vozeň nasadený v pondelok 13. júla 1936. Denne od pondelka do soboty jazdila iba jedna súprava. To znamená, že v každom smere išla Slovenská strela len raz za deň. Obidve mestá spojila za rekordné 4 hodiny 18 minút. Tento čas pokoril až o sedemdesiat rokov neskôr vlak SuperCity (SC) Pendolino, ktorý zvládol trasu medzi Bratislavou a Prahou za 3 hodiny 46 minút.
Legendárny vlak s typickým červeným lakom je jedinou železničnou národnou kultúrnou pamiatkou v Českej republike. Z dvoch súprav sa dodnes zachovala jedna. Prvá s číslom 001 bola v roku 1953 vyradená z prevádzky a v roku 1960 vyhorela. Druhá s číslom M 290 002 sa dočkala komplexnej rekonštrukcie, ktorá trvala takmer tri roky, pričom všetky technické parametre slávnej motorovej súpravy, vrátane interiéru i laku sa presne zhodujú s tými z roku 1936.
V máji 2021 sa vynovená Slovenská strela vrátila do kopřivnickej Tatry, mesta odkiaľ pred 85 rokmi vyšla prvý raz na koľajnice. Tam sa stane súčasťou areálu vznikajúceho múzea.
