Žilina/Bratislava 20. septembra (TASR) - Od premiéry prvého slovenského zvukového filmu Zem spieva uplynie v stredu 20. septembra 90 rokov. Autorsky sa pod film podpísal český fotograf, filmár, etnograf, etnomuzikológ, zberateľ ľudového umenia Karol Plicka, ktorý svoj tvorivý život vo veľkej miere zasvätil Slovensku.

Premiéra celovečerného dokumentárneho filmu sa uskutočnila v žilinskom kine Grand Bio Universum 20. septembra 1933. Budovu kina a divadla, dnešného Domu umenia Fatra, postavili v rokoch 1919 - 1921. V januári 1922 sa tu uskutočnila aj premiéra prvého hraného slovenského filmu Jánošík.

V rokoch 1983 - 1988 budovu zrekonštruovali pre potreby Štátneho komorného orchestra (ŠKO) Žilina. Ku kinu pristavili budovu pre potreby orchestra a v sále v roku 1988 postavili koncertný organ z dielne firmy Rieger-Kloss z Krnova.

Autorom námetu a režisérom snímky Zem spieva bol Karol Plicka, ktorý stál aj za kamerou. Pri jeho príprave čerpal z bohatého zbierkového archívu dokumentárnych fotografií Matice slovenskej, ktorý sám založil. Dôverná Plickova znalosť Slovenska a jeho folklóru mu umožnila sústrediť sa pri nakrúcaní na poetickú obrazovú kompozíciu spevu, tanca či hier so zábermi prírody a krajiny.

Pri realizácii snímky spolupracoval s filmovým strihačom Alexandrom Hackenschmiedom a dirigentom pražského Národného divadla Františkom Škvorom. Autorom poetických medzititulkov bol básnik Ján Smrek.

Poetický filmový dokument Zem spieva vznikol v roku 1933 v spolupráci s brnianskou produkčnou spoločnosťou Llyod film. Vznikal pod záštitou Matice slovenskej a tiež za finančnej spoluúčasti Ladislava Koldu a prezidentskej kancelárie Tomáša G. Masaryka.

Film zachytáva slovenské ľudové obyčaje, detské hry, tance, obrady a slávnosti na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia. Odohráva sa v slovenských horách v období od jari do jesene. Jeho aktérmi sú neherci – obyvatelia vidieka, deti, mládež i dospelí.

V roku 1934 získal film ocenenie Zlatý pohár na medzinárodnom Biennale v Benátkach. Originálny negatív filmu zhorel pri požiari zlínskych filmových ateliérov v roku 1944. Zo zachovanej nekompletnej pozitívnej kópie boli v roku 1945 vyrobené dva negatívy a v roku 1983 bol nahraný nový záznam pôvodnej hudby a pôvodné úvodné zábery Prahy.



Zdroj: www.csfd.cz; www.sfd.sk; Kronika Slovenska 2 - Slovensko v dvadsiatom storočí, Bratislava 1999