Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Necelý mesiac po vymenovaní Hitlera za ríšskeho kancelára zinscenovali nacisti 27. februára 1933 požiar Ríšskeho snemu (Reichstag), z ktorého obvinili komunistov.
Autor TASR
Berlín/Bratislava 14. júla (TASR) - Napriek tomu, že obsahoval iba dva paragrafy, bol to zákon, ktorý mal ďalekosiahle následky. Znamenal koniec parlamentnej demokracie v medzivojnovom Nemecku.
V piatok 14. júla uplynie 90 rokov odvtedy, čo nacisti prijali zákon zakazujúci vznik nových politických strán, pričom za jediný politický subjekt bola uzákonená Adolfom Hitlerom vedená krajne pravicová, antisemitská Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, NSDAP).
Ríšsky prezident Paul von Hindenburg menoval Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára 30. januára 1933, hoci to predtým odmietol dvakrát urobiť. Hitlera posadila do kresla kancelára bezvýchodisková ústavná kríza, neutešená hospodárska a sociálna situácia s miliónmi nezamestnaných, ako aj zákulisné dohody.
Necelý mesiac po vymenovaní Hitlera za ríšskeho kancelára zinscenovali nacisti 27. februára 1933 požiar Ríšskeho snemu (Reichstag), z ktorého obvinili komunistov. Už na druhý deň po požiari podpísal ríšsky prezident von Hindenburg dekrét "na ochranu ľudu a štátu" a na "odvrátenie komunistických násilných činov ohrozujúcich štát". Toto tzv. Nariadenie o požiari Ríšskeho snemu zrušilo základné práva z Ústavy Weimarskej republiky, medzi ktoré patrili osobná sloboda, sloboda prejavu i zhromažďovania. Zaviedol sa trest smrti za vlastizradu a mohla sa zaviesť ochranná väzba pre komunistov a sociálnych demokratov.
Napriek rozpútanému teroru nedosiahli nacisti vo voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa konali 5. marca 1933, absolútnu väčšinu. V posledných predvojnových voľbách s účasťou viacerých politických strán získali 43,91 percenta hlasov voličov. Čo sa im však podarilo, bol značný nárast členskej základne. Zatiaľ čo v januári 1933 registrovala NSDAP okolo 850.000 členov, po marcových voľbách ich už mala dva a pol milióna.
Nacisti presadili 23. marca 1933 v Ríšskom sneme tzv. Zmocňovací zákon (Ermächtigungsgesetz). Za tento zákon, ktorým sa poslanci vlastne zbavili moci, pretože vláde umožňoval prijímať zákony bez schválenia Ríšskym snemom, hlasovalo 444 poslancov, proti bolo 94 sociálnych demokratov.
Hitlerova NSDAP pokračovala v systematickom rušení politických strán a odborových organizácií. Po komunistoch a sociálnych demokratoch rozpustili nacisti 27. júna 1933 Nemeckú štátnu stranu (Deutsche Staatspartei, DStP), vzápätí nasledovala Nemecká ľudová strana (Deutsche Volkspartei, DVP). Dokonca aj Nemecká národná ľudová strana (Deutschnationale Volkspartei, DNVP), ktorá s nacistami spolupracovala, skončila svoju činnosť v júni 1933.
Likvidáciu politických strán v nacistickom Nemecku zavŕšil necelý polrok po prevzatí moci Hitlerom Zákon proti zakladaniu nových strán. Ríšsky snem ho prijal 14. júla 1933. Zákon, ktorý nadobudol účinnosť o dva dni neskôr, pozostával len z dvoch paragrafov. Prvým vyhlásil za jedinú politickú stranu v krajine NSDAP, druhý paragraf stanovoval, že tomu, kto by sa pokúsil založiť politickú stranu, hrozí trest odňatia slobody v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov.
V nasledujúcich voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa uskutočnili 12. novembra 1933 a boli spojené s referendom o vystúpení Nemecka zo Spoločnosti národov, sa dala voliť len jediná strana – NSDAP. Nacisti viedli predvolebnú kampaň v duchu hesla "Jeden národ, jeden vodca, jedno áno". Napokon získali viac ako 92 percent, teda takmer 40 miliónov hlasov voličov, proti boli vyše tri milióny voličov. Za vystúpenie zo Spoločnosti národov zahlasovalo pred 90 rokmi 95 percent Nemcov.
Zdroj: https://www.bpb.de, https://www.verfassungen.de
V piatok 14. júla uplynie 90 rokov odvtedy, čo nacisti prijali zákon zakazujúci vznik nových politických strán, pričom za jediný politický subjekt bola uzákonená Adolfom Hitlerom vedená krajne pravicová, antisemitská Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, NSDAP).
Ríšsky prezident Paul von Hindenburg menoval Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára 30. januára 1933, hoci to predtým odmietol dvakrát urobiť. Hitlera posadila do kresla kancelára bezvýchodisková ústavná kríza, neutešená hospodárska a sociálna situácia s miliónmi nezamestnaných, ako aj zákulisné dohody.
Necelý mesiac po vymenovaní Hitlera za ríšskeho kancelára zinscenovali nacisti 27. februára 1933 požiar Ríšskeho snemu (Reichstag), z ktorého obvinili komunistov. Už na druhý deň po požiari podpísal ríšsky prezident von Hindenburg dekrét "na ochranu ľudu a štátu" a na "odvrátenie komunistických násilných činov ohrozujúcich štát". Toto tzv. Nariadenie o požiari Ríšskeho snemu zrušilo základné práva z Ústavy Weimarskej republiky, medzi ktoré patrili osobná sloboda, sloboda prejavu i zhromažďovania. Zaviedol sa trest smrti za vlastizradu a mohla sa zaviesť ochranná väzba pre komunistov a sociálnych demokratov.
Napriek rozpútanému teroru nedosiahli nacisti vo voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa konali 5. marca 1933, absolútnu väčšinu. V posledných predvojnových voľbách s účasťou viacerých politických strán získali 43,91 percenta hlasov voličov. Čo sa im však podarilo, bol značný nárast členskej základne. Zatiaľ čo v januári 1933 registrovala NSDAP okolo 850.000 členov, po marcových voľbách ich už mala dva a pol milióna.
Nacisti presadili 23. marca 1933 v Ríšskom sneme tzv. Zmocňovací zákon (Ermächtigungsgesetz). Za tento zákon, ktorým sa poslanci vlastne zbavili moci, pretože vláde umožňoval prijímať zákony bez schválenia Ríšskym snemom, hlasovalo 444 poslancov, proti bolo 94 sociálnych demokratov.
Hitlerova NSDAP pokračovala v systematickom rušení politických strán a odborových organizácií. Po komunistoch a sociálnych demokratoch rozpustili nacisti 27. júna 1933 Nemeckú štátnu stranu (Deutsche Staatspartei, DStP), vzápätí nasledovala Nemecká ľudová strana (Deutsche Volkspartei, DVP). Dokonca aj Nemecká národná ľudová strana (Deutschnationale Volkspartei, DNVP), ktorá s nacistami spolupracovala, skončila svoju činnosť v júni 1933.
Likvidáciu politických strán v nacistickom Nemecku zavŕšil necelý polrok po prevzatí moci Hitlerom Zákon proti zakladaniu nových strán. Ríšsky snem ho prijal 14. júla 1933. Zákon, ktorý nadobudol účinnosť o dva dni neskôr, pozostával len z dvoch paragrafov. Prvým vyhlásil za jedinú politickú stranu v krajine NSDAP, druhý paragraf stanovoval, že tomu, kto by sa pokúsil založiť politickú stranu, hrozí trest odňatia slobody v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov.
V nasledujúcich voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa uskutočnili 12. novembra 1933 a boli spojené s referendom o vystúpení Nemecka zo Spoločnosti národov, sa dala voliť len jediná strana – NSDAP. Nacisti viedli predvolebnú kampaň v duchu hesla "Jeden národ, jeden vodca, jedno áno". Napokon získali viac ako 92 percent, teda takmer 40 miliónov hlasov voličov, proti boli vyše tri milióny voličov. Za vystúpenie zo Spoločnosti národov zahlasovalo pred 90 rokmi 95 percent Nemcov.
Zdroj: https://www.bpb.de, https://www.verfassungen.de
