V januári 2014 si prevzal z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.
Autor TASR
Tisovec/Bratislava 16. novembra (TASR) – Uznávaný slovenský výtvarník Rudolf Krivoš bol zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá sa usilovala o moderný výtvarný výraz v Československu. Vo svojich dielach vytváral archetypy a sugestívne symboly. Ako figuralista hľadal prapodstatu človeka a vecí v ich metamorfózach.
Od narodenia významného výtvarníka uplynie vo štvrtok 16. novembra 90 rokov.
Rudolf Krivoš sa narodil 16. novembra 1933 v Tisovci, kde absolvoval aj gymnaziálne štúdiá. V rokoch 1951 – 1956 študoval na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave na oddelení figurálnej maľby u profesora Jána Mudrocha. Za študijné výsledky a diplomovú prácu – olejomaľbu Vo vinárni – získal v roku 1956 Cenu VŠVU. V tom istom roku sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
Následne sa zaradil medzi spoluzakladateľov Skupiny Mikuláša Galandu nesúcej meno významného maliara, grafika a ilustrátora. Umelecké zoskupenie sa vyformovalo v roku 1957 a uprostred dogiem socialistického realizmu presadzovalo moderné umenie.
Vo svojej tvorbe Krivoš využíval predovšetkým hnedú farbu a jej odtiene. Zemité farby umocňovali spätosť s prírodou a červená či tmavočerveno-hnedá, zastúpená v dielach maliara, pripomínala krv. Dominantným motívom výtvarníka bola nanovo objavujúca sa ľudská figúra i nachádzanie identity človeka. Umelec zobrazoval postavu ako deformovanú, pod ťarchou života vydanú napospas priestoru a času.
Meno Rudolfa Krivoša sa spája s označeniami "drsný maliar" a "maliar napätia", pretože jeho človek prechádza neustálymi premenami, deštrukciou a napätím. Pre jeho obrazy je tiež charakteristická brutalita vyžarujúca z figúr, bytostí akoby stiahnutých z kože a drsnosť podčiarknutá tvarmi, reliéfnym podkladom alebo stekajúcimi farbami.
Po 2. zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov, teda na jeseň 1972, stratili niektorí umelci v dôsledku politického režimu možnosť vystavovať. Jedným, z tých, ktorí odmietli tvoriť v duchu socialistického realizmu bol aj Rudolf Krivoš. Maliara na istý čas vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Po nútenom odmlčaní v 70. a 80. rokoch minulého storočia bol opäť rehabilitovaný. Rozpor jedinca a totalitnej moci sprítomnil v obrazovom cykle Pamätníkov (1987 – 1988), v ktorých sa preskupuje estetický rozmer s občianskou angažovanosťou.
Maliarstvo Rudolfa Krivoša je označované za "modernú klasiku", jeho diela sú zastúpené vo všetkých významnejších verejných galériách. Výtvarník mal veľa samostatných výstav doma i v zahraničí. Diela významného slovenského výtvarníka mohli diváci obdivovať na významných svetových prehliadkach ako napríklad na Bienále mladých v Paríži (1961), Bienále v Sao Paule (1963) či Bienále v Benátkach (1968). Jeho posledná veľká výstava sa konala v roku 2017 v Mirbachovom paláci v Bratislave.
Akademický maliar získal viacero ocenení. Napríklad v roku 1969 to bola Cena Cypriána Majerníka a v januári 2014 si prevzal z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.
Rudolf Krivoš, ktorý výrazne ovplyvnil slovenské výtvarné umenie, zomrel 18. októbra 2020 vo veku 86 rokov.
Od narodenia významného výtvarníka uplynie vo štvrtok 16. novembra 90 rokov.
Rudolf Krivoš sa narodil 16. novembra 1933 v Tisovci, kde absolvoval aj gymnaziálne štúdiá. V rokoch 1951 – 1956 študoval na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave na oddelení figurálnej maľby u profesora Jána Mudrocha. Za študijné výsledky a diplomovú prácu – olejomaľbu Vo vinárni – získal v roku 1956 Cenu VŠVU. V tom istom roku sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
Následne sa zaradil medzi spoluzakladateľov Skupiny Mikuláša Galandu nesúcej meno významného maliara, grafika a ilustrátora. Umelecké zoskupenie sa vyformovalo v roku 1957 a uprostred dogiem socialistického realizmu presadzovalo moderné umenie.
Vo svojej tvorbe Krivoš využíval predovšetkým hnedú farbu a jej odtiene. Zemité farby umocňovali spätosť s prírodou a červená či tmavočerveno-hnedá, zastúpená v dielach maliara, pripomínala krv. Dominantným motívom výtvarníka bola nanovo objavujúca sa ľudská figúra i nachádzanie identity človeka. Umelec zobrazoval postavu ako deformovanú, pod ťarchou života vydanú napospas priestoru a času.
Meno Rudolfa Krivoša sa spája s označeniami "drsný maliar" a "maliar napätia", pretože jeho človek prechádza neustálymi premenami, deštrukciou a napätím. Pre jeho obrazy je tiež charakteristická brutalita vyžarujúca z figúr, bytostí akoby stiahnutých z kože a drsnosť podčiarknutá tvarmi, reliéfnym podkladom alebo stekajúcimi farbami.
Po 2. zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov, teda na jeseň 1972, stratili niektorí umelci v dôsledku politického režimu možnosť vystavovať. Jedným, z tých, ktorí odmietli tvoriť v duchu socialistického realizmu bol aj Rudolf Krivoš. Maliara na istý čas vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Po nútenom odmlčaní v 70. a 80. rokoch minulého storočia bol opäť rehabilitovaný. Rozpor jedinca a totalitnej moci sprítomnil v obrazovom cykle Pamätníkov (1987 – 1988), v ktorých sa preskupuje estetický rozmer s občianskou angažovanosťou.
Maliarstvo Rudolfa Krivoša je označované za "modernú klasiku", jeho diela sú zastúpené vo všetkých významnejších verejných galériách. Výtvarník mal veľa samostatných výstav doma i v zahraničí. Diela významného slovenského výtvarníka mohli diváci obdivovať na významných svetových prehliadkach ako napríklad na Bienále mladých v Paríži (1961), Bienále v Sao Paule (1963) či Bienále v Benátkach (1968). Jeho posledná veľká výstava sa konala v roku 2017 v Mirbachovom paláci v Bratislave.
Akademický maliar získal viacero ocenení. Napríklad v roku 1969 to bola Cena Cypriána Majerníka a v januári 2014 si prevzal z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.
Rudolf Krivoš, ktorý výrazne ovplyvnil slovenské výtvarné umenie, zomrel 18. októbra 2020 vo veku 86 rokov.