Užhorod/Bratislava 3. mája (TASR) – Anton Hajduk bol popredným slovenským astronómom. Jeho osobnosť sa doma i v zahraničí spája s pozoruhodnými vedeckými výsledkami v oblasti dynamiky meteorických rojov typu Halleyho kométy a dynamiky medziplanetárnej hmoty. Bol tiež priekopníkom radarového výskumu meteorov. Venoval sa intenzívne pedagogickej, ale aj literárnej činnosti, pôsobil ako predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI).

V stredu 3. mája uplynie 90 rokov od narodenia významného slovenského vedca Antona Hajduka.

Anton Hajduk sa narodil 3. mája 1933 v Užhorode, ktorý bol v tom čase súčasťou Československej republiky (tzv. Zakarpatská Rus). Absolvoval Gymnázium v Trebišove a rozhodol sa pre štúdium fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1958 sa zamestnal ako stredoškolský učiteľ, bol tiež redaktorom v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave.

Od roku 1961 pôsobil na Astronomickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV). V roku 1968 získal titul kandidáta vied na Karlovej univerzite. Zameral sa na výskum medziplanetárnej hmoty – okrem iného sa venoval meteorickým rojom Halleyovej kométy. Určil napríklad pravdepodobnosť zrážky kozmickej sondy Giotto s väčšou časticou počas preletu sondy v blízkosti Halleyovej kométy, čo sa neskôr potvrdilo v praxi. Bol priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku.

V rokoch 1974 – 1980 viedol Anton Hajduk Slovenskú astronomickú spoločnosť pri SAV. V roku 1985 získal na Astronomickom ústave SAV titul doktora vied za úspešnú obhajobu práce s názvom Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy. Na docenta bol habilitovaný roku 1992 a profesúru získal v roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne.

Bol zakladateľom obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave a v rokoch 1992 až 1996 bol tiež jej prvým rektorom. Pedagogickej činnosti sa venoval aj na pôde Prírodovedeckej fakulty UK, kde 21 rokov prednášal rádioastronómiu pre študentov so špecializáciou astronómia a geofyzika.

Napísal približne 150 vedeckých prác, stovky populárno-vedeckých článkov a viacero kníh, publikoval množstvo prác v renomovaných časopisoch. Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom Bruceom McIntoshom, v ktorom vysvetlili nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy.

V roku 1975 a 1976 dostal prémie Slovenského literárneho fondu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu, menovite za knihy K horizontom vesmíru a K planétam. Spolu s Jánom Štohlom zostavil Encyklopédiu astronómie (1987).

Známe boli aj jeho rozhlasové a televízne vystúpenia, v ktorých sa zamýšľal nad vzťahmi medzi vedou a vierou. Bol slovenským odborníkom na výskum turínskeho plátna, venoval tejto téme knihu s názvom Turínske plátno. Je tiež autorom kníh Boží vesmír a Evanjelium farizejov, ktoré napísal ako 37-ročný za hlbokej totality. V posledných rokoch svojho života bol predsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI).

Anton Hajduk sa v roku 1970 stal členom Medzinárodnej astronomickej únie. Bol držiteľom diplomu Národnej agentúry pre aeronautiku a vesmír (NASA) i viacerých ocenení SAV. V roku 2002, pri príležitosti desiateho výročia svojho obnovenia, mu Trnavská univerzita udelila Pamätnú medailu a v roku 2003 čestný doktorát za prínos pre rozvoj vedy v Slovenskej republike.

Slovenský astronóm Anton Hajduk zomrel náhle 9. apríla 2005 v Bratislave.

Konferencia biskupov Slovenska mu v roku 2012 In Memoriam udelila Cenu Fides et ratio ako protagonistovi dialógu medzi vedou (rozumom) a vierou. Ocenenie prevzala manželka Antona Hajduka, doc. RNDr. Mária Hajduková, PhD., ktorá sa taktiež ako vedecká pracovníčka venovala astronómii.

Meno významného vedca nesie jeden z asteroidov – Antonhajduk.



Zdroj: www.uski.sk, www.truni.sk