Od októbra 1997 do júna 2000 zastával v kabinete premiéra Jerzyho Buzeka post ministra zahraničných vecí.
Autor TASR
Varšava 6. marca (TASR) – Bronislaw Geremek stál pri založení antikomunistického odborového hnutia Solidarita a bol kľúčovým spolupracovníkom Lecha Walęsu, neskoršieho poľského prezidenta. V Poľsku ho prezývali "Pán Európa" – a zďaleka nielen preto, lebo hovoril po anglicky, nemecky, francúzsky a taliansky.
V nedeľu 6. marca uplynie 90 rokov od narodenia politika a historika Bronislawa Geremeka, jednej z hlavných postáv demokratickej opozície v Poľsku.
Bronislaw Geremek, vlastným menom Benjamin Lewertow, sa narodil 6. marca 1932 vo Varšave v rodine obchodníka. Prežil holokaust; keď mal 11 rokov, podarilo sa mu ujsť z Varšavského geta, jeho otec zahynul v tábore v Osvienčime.
Po dokončení štúdia histórie na Varšavskej univerzite v roku 1954 začal pracovať v Historickom ústave Poľskej akadémie vied. V rokoch 1960–65 prednášal na parížskej Sorbone. Po návrate do Poľska bol Bronislaw Geremek z akadémie z politických dôvodov vylúčený a venoval sa štúdiu stredovekých dejín. V tejto oblasti patril medzi popredné svetové autority.
Do vládnucej Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZPR) vstúpil v roku 1950, ale z poľskej komunistickej strany vystúpil v roku 1968 na protest proti okupácii Československa sovietskymi vojskami.
V druhej polovici 70. rokov sa Bronislaw Geremek aktívne zapojil do poľskej demokratickej opozície, pričom zohral významnú úlohu pri demontáži komunistického režimu v Poľsku.
V lete 1980 sa podieľal na vzniku nezávislého odborového hnutia Solidarita, stal sa blízkym spolupracovníkom a poradcom Lecha Walęsu. Po vyhlásení výnimočného stavu v decembri 1981 bol ako predseda programovej poradnej komisie Solidarity zatknutý a niekoľkokrát väznený.
V druhej polovici 90. rokov patril medzi vedúce osobnosti poľskej demokracie. V roku 1989 sa zúčastnil na rozhovoroch za okrúhlym stolom medzi vládou a opozíciou, ktoré odštartovali prechod krajiny od komunizmu k demokracii. Ich výsledkom bola napríklad aj dohoda na usporiadaní – po vyše 40 rokoch – prvých čiastočne slobodných volieb. Konali sa v júni 1989. Suverénne ich vyhrala Solidarita a Bronislaw Geremek sa stal poslancom poľského Sejmu, dolnej komory parlamentu.
Od októbra 1997 do júna 2000 zastával v kabinete premiéra Jerzyho Buzeka post ministra zahraničných vecí. V tejto pozícii viedol rokovania s Európskou úniou a zasadil sa za vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie (1999).
V roku 2004 bol zvolený do Európskeho parlamentu a práve cesta z Varšavy do Bruselu sa stala Bronislawovi Geremekovi v lete 2008 osudnou. Zomrel 13. júla 2008 pri autonehode na západe Poľska.
Správa o smrti Bronislawa Geremeka zatriasla aj európskymi politickými špičkami. Bývalý poľský prezident Alexander Kwašniewski, ako aj ďalší európski lídri ho označili za jedného z otcov poľskej demokracie. Vtedajší šéf Európskej komisie José Manuel Barroso ho nazval "Európanom nezvyčajnej veľkosti".
V nedeľu 6. marca uplynie 90 rokov od narodenia politika a historika Bronislawa Geremeka, jednej z hlavných postáv demokratickej opozície v Poľsku.
Bronislaw Geremek, vlastným menom Benjamin Lewertow, sa narodil 6. marca 1932 vo Varšave v rodine obchodníka. Prežil holokaust; keď mal 11 rokov, podarilo sa mu ujsť z Varšavského geta, jeho otec zahynul v tábore v Osvienčime.
Po dokončení štúdia histórie na Varšavskej univerzite v roku 1954 začal pracovať v Historickom ústave Poľskej akadémie vied. V rokoch 1960–65 prednášal na parížskej Sorbone. Po návrate do Poľska bol Bronislaw Geremek z akadémie z politických dôvodov vylúčený a venoval sa štúdiu stredovekých dejín. V tejto oblasti patril medzi popredné svetové autority.
Do vládnucej Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZPR) vstúpil v roku 1950, ale z poľskej komunistickej strany vystúpil v roku 1968 na protest proti okupácii Československa sovietskymi vojskami.
V druhej polovici 70. rokov sa Bronislaw Geremek aktívne zapojil do poľskej demokratickej opozície, pričom zohral významnú úlohu pri demontáži komunistického režimu v Poľsku.
V lete 1980 sa podieľal na vzniku nezávislého odborového hnutia Solidarita, stal sa blízkym spolupracovníkom a poradcom Lecha Walęsu. Po vyhlásení výnimočného stavu v decembri 1981 bol ako predseda programovej poradnej komisie Solidarity zatknutý a niekoľkokrát väznený.
V druhej polovici 90. rokov patril medzi vedúce osobnosti poľskej demokracie. V roku 1989 sa zúčastnil na rozhovoroch za okrúhlym stolom medzi vládou a opozíciou, ktoré odštartovali prechod krajiny od komunizmu k demokracii. Ich výsledkom bola napríklad aj dohoda na usporiadaní – po vyše 40 rokoch – prvých čiastočne slobodných volieb. Konali sa v júni 1989. Suverénne ich vyhrala Solidarita a Bronislaw Geremek sa stal poslancom poľského Sejmu, dolnej komory parlamentu.
Od októbra 1997 do júna 2000 zastával v kabinete premiéra Jerzyho Buzeka post ministra zahraničných vecí. V tejto pozícii viedol rokovania s Európskou úniou a zasadil sa za vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie (1999).
V roku 2004 bol zvolený do Európskeho parlamentu a práve cesta z Varšavy do Bruselu sa stala Bronislawovi Geremekovi v lete 2008 osudnou. Zomrel 13. júla 2008 pri autonehode na západe Poľska.
Správa o smrti Bronislawa Geremeka zatriasla aj európskymi politickými špičkami. Bývalý poľský prezident Alexander Kwašniewski, ako aj ďalší európski lídri ho označili za jedného z otcov poľskej demokracie. Vtedajší šéf Európskej komisie José Manuel Barroso ho nazval "Európanom nezvyčajnej veľkosti".