Valaská/Bratislava 12. októbra (TASR) - Do povedomia odbornej a širokej verejnosti sa zapísal ako chirurg, ktorému sa po prvý raz na Slovensku podarilo úspešne oddeliť v roku 2000 siamské dvojčatá. V roku 2003 zasa po prvý raz úspešne transplantoval pečeň sedemročnému dievčatku.

Bol zakladateľom samostatného odboru kardiochirurgie vrodených chýb na Slovensku. Spoluzakladal Detské kardiochirurgické centrum Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

Vo štvrtok 12. októbra uplynie 90 rokov od narodenia významného slovenského chirurga a profesora Jaroslava Simana.

"Pán profesor Siman bol významný odborník, ktorý spájal ľudí. Celý život sa zaoberal vrodenými chybami u detí a možnosťami ich chirurgického riešenia. Vždy bol pri situáciách, ktoré boli inovatívne a posúvali veci vpred. Do detskej nemocnice nastúpil pri zrode Kardiocentra a v spolupráci s americkými kolegami vychoval svojich nástupcov, ktorí sú svetovými odborníkmi. Bol v tíme pri prvej transplantácii srdca u dieťaťa. Neskôr prešiel z kardiochirurgie na Kliniku detskej chirurgie, kde sa preslávil prvou transplantáciou pečene u dieťaťa na Slovensku. Poskladal tím ľudí, ktorí sa učili v Nemecku a všetko, čo sme sa naučili, sme priniesli k nám domov," uviedol pre TASR František Horn, docent a lekár Kliniky detskej chirurgie Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Národného ústavu detských chorôb.

Za najvýznamnejší chirurgický počin Simana považuje Horn prvé úspešné oddelenie siamských dvojčiat. "Pochopil výzvu, ktorú dostal a spolu s rodinou dvojičiek sa vydali na neľahkú cestu u nás doma. Dievčatká úspešne oddelil. Najvýznamnejšia črta pána profesora bola odhodlanosť, s akou nás dokázal zapáliť pre vec. Vedel, kde je chirurgická pokora a ľudskosť. Vždy vedel, kadiaľ ísť a s kým. A naučil nás tiež, že sa stále máme zlepšovať a posúvať vpred," povedal Horn.

Jaroslav Siman sa narodil 12. októbra 1933 vo Valaskej. V roku 1953 vyštudoval gymnázium v Brezne. Promoval v roku 1960 na Lekárskej fakulte (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Po ukončení štúdií pracoval na Anatomickom ústave LF UK (1960 - 1962) a v rokoch 1962 - 1974 na Klinike detskej chirurgie ako odborný asistent.

V roku 1965 dokončil 1. stupeň atestácie v odbore detská chirurgia a II. stupeň v roku 1980 v odbore chirurgia. V roku 1983 obhájil kandidátsku prácu a získal titul CSc. Habilitovaný za docenta chirurgie bol v roku 1988.

V Ústave kardiovaskulárnych chorôb v Bratislave pôsobil do roku 1991, kedy spoluzakladal Detské kardiochirurgické centrum Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Za profesora ho vymenovali v roku 1997. Životná ambícia profesora Simana etablovať na Slovensku kardiochirurgiu vrodených chýb sa naplnila v roku 1998, keď sa stal prednostom Kliniky detskej chirurgie.

Publikoval vyše sto štúdií doma a v zahraničí. Bol členom Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenskej chirurgickej spoločnosti, Spoločnosti detskej chirurgie, členom redakčnej rady časopisov Rozhledy v chirurgii, Slovenský chirurg, Medicínsky monitor, International Journal of Pediatric Surgery.

"Spomínam na neho veľmi často a len v dobrom, lebo bol nesmierne dobrý človek. Múdry a veľmi ľudský. Okrem ľudskej vlastnosti bol vynikajúci odborník. Bol to môj veľmi dobrý priateľ," uviedol pre TASR mimoriadny profesor Milan Dragula, ktorý v roku 2015 spoločne s kolektívom autorov venovali Simanovej pamiatke vyše 1000 stranovú publikáciu Detská chirurgia o chirurgicky riešiteľných ochoreniach detí.

Siman sa v roku 1998 podieľal ako vedúci jedného z dvoch operujúcich tímov na prvej transplantácii srdca na Slovensku. V roku 2000 úspešne oddelil siamské dvojčatá Lucku a Andrejku Tóthové. Operácia, ktorá trvala 11 hodín a zúčastnilo sa jej 17 zdravotníkov, bola dovtedy prvou úspešnou operáciou tohto druhu na Slovensku aj v Československu.

Následne v roku 2003 úspešne transplantoval pečeň sedemročnému dievčatku. Operácia sa uskutočnila 24. mája v Detskej fakultnej nemocnici v spolupráci s Transplantačným centrom v nemeckom Essene. Orgán jej nahradili časťou pečene od dospelej osoby.

Za dlhoročnú odbornú činnosť mu udelili Guothovu medailu (1989), Medailu akademika Ladislava Dérera (2000), najvyššie rezortné vyznamenanie Ministerstva zdravotníctva SR za celoživotné dielo (2000), Krištáľové krídlo (2000), Humanitný čin roka (2001). Trikrát získal Kostlivého cenu za najlepšiu vedeckú prácu roka, Zlatú medailu Univerzity Komenského, Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenskej chirurgickej spoločnosti. Stal sa čestným členom Českej a Slovenskej chirurgickej spoločnosti. V roku 2003 mu prezident SR udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

V roku 2007 na pôde Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre dostal Cenu Pavla Straussa. V tom istom roku vyšla aj reprezentatívna knižná publikácia Princípy chirurgie, ktorej bol Siman hlavným editorom.

Jaroslav Siman zomrel 19. júla 2008 vo veku 74 rokov po dlhej a ťažkej chorobe. Jeho krédom bolo, aby pacient videl v jeho očiach nádej, že s pomocou Božou bude žiť.

"Niekoľko rokov sme snívali so Simanom, priateľom, ľudsky dobrým človekom a vynikajúcim odborníkom a učiteľom, o vydaní publikácie Detská chirurgia. Pôvodné plány sa neuskutočnili a medzitým profesor zomrel. Tak som sa rozhodol požiadať najlepších slovenských a moravských detských chirurgov o príspevky do plánovanej publikácie. Kapitolami prispeli aj najlepší detskí urológovia, plastickí chirurgovia, ortopédi, anestéziológovia a onkológovia," dodal pre TASR Dragula.