Aumale/Bratislava 30. marca (TASR) – Keby som bol Jean-Claude Brialy do zväzu žien by ma prijali. Verš z piesne Chcel by som byť, ktorú spievali Milan Lasica, Július Satinský a Jaro Filip odkazuje na v tom čase mimoriadne populárneho francúzskeho herca. Počet filmov či televíznych seriálov, v ktorých hral, sa približuje k dvom stovkám. Získal najvyššie štátne vyznamenania. A hoci ho Lasicov text vykresľuje ako lámača ženských sŕdc, ako jeden z prvých umelcov sa verejne prihlásil k homosexualite.

Vo štvrtok 30. marca by sa francúzsky herec a režisér Jean Claude-Brialy dožil 90 rokov.

Jean-Claude Brialy sa narodil 30. marca 1933 v Alžírsku, v Aumale (dnes Sour El-Ghozlane). Jeho otec bol plukovníkom francúzskej armády a rodina sa preto často sťahovala. Takisto Jean-Claude vo svojich trinástich rokoch nastúpil na vojenskú školu, po čase ju však opustil a dokončil štúdium na gymnáziu v Štrasburgu. V tom istom meste pokračoval v štúdiu na konzervatóriu a začal získavať prvé herecké skúsenosti v divadle.

V roku 1954 sa presťahoval do Paríža a čoskoro nastúpil na vojenskú službu v Nemecku. Prvý raz sa objavil v roku 1956 vo filme Elena a muži režiséra Jeana Renoira. Rok 1958 mu priniesol úlohy v úspešných filmoch Výťah na popravisko a Milenci - no predovšetkým hlavnú rolu v snímke Krásny Serge, do ktorej ho obsadil režisér Claude Chabrol.

Ten istý tvorca o rok neskôr ponúkol Brialymu ďalšiu hereckú príležitosť v dráme Bratranci. Jean-Claude Brialy tak už na začiatku hereckej dráhy mal možnosť spolupracovať so známymi režisérmi ako bol Claude Chabrol, Jean-Luc Godard či Francois Truffaut, a tiež s hereckými esami ako boli Lino Ventura, Jean-Paul Belmondo, či Alain Delon.

Práve s Belmondom sa stretol Brialy v Godardovej komédii Žena je žena z roku 1961. Do kriminálnej komédie Arsen Lupin kontra Arsen Lupin ho o rok neskôr obsadil Édouard Molinaro. Nasledovala talianska dráma Meč a váhy (1963), francúzsko-talianska komédia Honba na manžela (1964), či komediálne ladená snímka Prachy a smola (1965).

Po komédii Srdcový kráľ režiséra Philippa de Brocu (1966) si Brialy zahral v ďalšej vojnovej snímke Jeden muž navyše (1967), ktorú nakrútil Costa-Gavras. Úspešný bol Truffautov film Nevesta bola v čiernom (1968), a tiež milostne ladená snímka Klárino koleno (1970).

V tom čase sa Jean-Claude Brialy začal venovať aj réžii. Jeho debutom bola snímka Églantine z roku 1972, úspech zožal o dva roky neskôr s romantickým filmom Láska v daždi, kde stvárnila hlavnú postavu populárna Romy Schneiderová.

Ako herec v roku 1974 Brialy spolupracoval s majstrom surrealizmu Luisom Bunuelom, ktorý ho obsadil do snímky Prízrak slobody. Úspech priniesli Brialymu v roku 1976 dva filmy: Svätý rok, kde ho režisér Jean Girault obsadil spolu so Jeanom Gabinom do úloh lupičov, ktorí sa vydávajú za duchovných. Druhým bola dráma Sudca a vrah, za ktorú bol Brialy nominovaný na cenu Cézara. Získal ju napokon o desať rokov neskôr za snímku Les Innocents (1987).

Z množstva filmov, v ktorých hral počas 80. rokov 20. storočia, možno spomenúť Lelouchovu snímku Muž a žena po dvadsiatich rokoch (1986), drámu Bolesť lásky a Chabrolov film Inšpektor Lavardin, kde si Brialy zahral rolu homosexuálneho policajta (oba 1987). V roku 1990 sa objavil v populárnej komédii Clauda Zidiho Prehnití proti prehnitým.

Neskôr sa Jean-Claude Brialy ako herec venoval hlavne televíznej produkcii, a tiež organizovaniu divadelných podujatí a festivalov. Zomrel 30. mája 2007 v dedine Monthyon neďaleko Paríža. Na jeho pohrebe sa zúčastnil aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Herec bol nositeľom najvyšších francúzskych vyznamenaní - Rádu čestnej légie, Rádu umenia a literatúry a taktiež získal Francúzsku národnú cenu.



Zdroj: fdb.cz, csfd.cz