Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre speváčku a svojho času divu sovietskej populárnej hudby Allu Pugačovovú napísal text jej veľkého hitu z roku 1984 "Million alych roz".
Autor TASR
Moskva/Bratislava 12. mája (TASR) - Jeden z najobľúbenejších a najsmelších ruských básnikov z čias sovietskej éry Andrej Voznesenskij patril ku generácii autorov 60. rokov minulého storočia, ktorí zažili krátku intelektuálnu slobodu počas poststalinského "odmäku". Od narodenia ruského avantgardného básnika uplynie v piatok 12. mája 90 rokov.
Jeho novátorská poézia výrazne zaujala čitateľov, ale na druhej strane často popudila sovietske komunistické úrady. Od ortodoxných sovietskych spisovateľov si Voznesenskij často vyslúžil ostrú kritiku. Niekdajší sovietsky líder Nikita Chruščov mu dokonca pohrozil vyhostením zo Sovietskeho zväzu. Aj napriek tomu Voznesenského čítania básní plnili štadióny a koncertné sály. Jeho verše sa ocitli aj v legendárnom literárnom almanachu MetrOpol, ktorý vyšiel ako samizdat.
Pre speváčku a svojho času divu sovietskej populárnej hudby Allu Pugačovovú napísal text jej veľkého hitu z roku 1984 "Million alych roz". Po jeho poézii však siahol aj ruský folkový spevák a herec Vladimir Vysockij. Verše Voznesenského sa stali napríklad aj základom javiskovej kompozície kultového moskovského Divadla Na Taganke.
Na krátku chvíľu sa Voznesenskij mihol aj v dnes už legendárnom ruskom filme Moskva slzám neverí z roku 1979, v ktorom si zahral sám seba ako verejne na ulici recituje básne.
Andrej Andrejevič Voznesenskij sa narodil 12. mája 1933 v Moskve. Pôvodne síce vyštudoval architektúru, ale väčšinu svojho života zasvätil literatúre. Výrazne ho ovplyvnilo priateľstvo so svetoznámym ruským básnikom a prozaikom Borisom Pasternakom.
Knižne debutoval v roku 1959 poémou Majstri. Postupne nasledovali ďalšie zbierky ako Mozaika (1960), Parabola (1960). Svoje zážitky z cesty po Spojených štátoch amerických (USA) pretavil do legendárnej zbierky Trojuholníková hruška (1962). Napriek kritike zo strany komunistických úradov a niektorých spisovateľov vydal ďalšie čitateľsky úspešné zbierky ako Antisvety (1964), Achillovo srdce (1966) alebo Tieň zvuku (1970).
Začiatkom 80. rokov 20. storočia Voznesenskij debutoval aj ako prozaik. V roku 1982 mu totiž vyšla próza s jednoduchým názvom O.
Populárny ruský básnik Andrej Voznesenskij, po ktorom je pomenovaná aj planétka objavená v roku 1976 sovietskym astronómom, zomrel po dlhotrvajúcej chorobe 1. júna 2010 v Moskve vo veku 77 rokov.
Jeho novátorská poézia výrazne zaujala čitateľov, ale na druhej strane často popudila sovietske komunistické úrady. Od ortodoxných sovietskych spisovateľov si Voznesenskij často vyslúžil ostrú kritiku. Niekdajší sovietsky líder Nikita Chruščov mu dokonca pohrozil vyhostením zo Sovietskeho zväzu. Aj napriek tomu Voznesenského čítania básní plnili štadióny a koncertné sály. Jeho verše sa ocitli aj v legendárnom literárnom almanachu MetrOpol, ktorý vyšiel ako samizdat.
Pre speváčku a svojho času divu sovietskej populárnej hudby Allu Pugačovovú napísal text jej veľkého hitu z roku 1984 "Million alych roz". Po jeho poézii však siahol aj ruský folkový spevák a herec Vladimir Vysockij. Verše Voznesenského sa stali napríklad aj základom javiskovej kompozície kultového moskovského Divadla Na Taganke.
Na krátku chvíľu sa Voznesenskij mihol aj v dnes už legendárnom ruskom filme Moskva slzám neverí z roku 1979, v ktorom si zahral sám seba ako verejne na ulici recituje básne.
Andrej Andrejevič Voznesenskij sa narodil 12. mája 1933 v Moskve. Pôvodne síce vyštudoval architektúru, ale väčšinu svojho života zasvätil literatúre. Výrazne ho ovplyvnilo priateľstvo so svetoznámym ruským básnikom a prozaikom Borisom Pasternakom.
Knižne debutoval v roku 1959 poémou Majstri. Postupne nasledovali ďalšie zbierky ako Mozaika (1960), Parabola (1960). Svoje zážitky z cesty po Spojených štátoch amerických (USA) pretavil do legendárnej zbierky Trojuholníková hruška (1962). Napriek kritike zo strany komunistických úradov a niektorých spisovateľov vydal ďalšie čitateľsky úspešné zbierky ako Antisvety (1964), Achillovo srdce (1966) alebo Tieň zvuku (1970).
Začiatkom 80. rokov 20. storočia Voznesenskij debutoval aj ako prozaik. V roku 1982 mu totiž vyšla próza s jednoduchým názvom O.
Populárny ruský básnik Andrej Voznesenskij, po ktorom je pomenovaná aj planétka objavená v roku 1976 sovietskym astronómom, zomrel po dlhotrvajúcej chorobe 1. júna 2010 v Moskve vo veku 77 rokov.
