Bratislava 5. decembra (TASR) – Zábery protestujúcich ľudí s transparentmi "Chceme pivo" pripomínajú obdobie prohibície, ktoré zažili Spojené štáty americké v rokoch 1920 až 1933. Zákaz predaja alkoholu prispel k nižšiemu výskytu chorôb súvisiacich s alkoholizmom, no paradoxne vzniklo i množstvo miešaných drinkov, ktoré mali retušovať, že ide o alkoholický nápoj. Prohibícia tiež spôsobila rozkvet čiernej ekonomiky, pašeráctvo a posilnila vplyv mafie - práve v tomto období dosiahol závratné zisky a vrchol úspechu známy gangster Al Capone.

Obdobie prohibície sa začalo v roku 1920 zavedením 18. dodatku Ústavy USA do praxe a skončilo sa prijatím 21. dodatku, ktorým sa zákaz predaja alkoholu zrušil. Vo chvíli, keď tento dodatok ratifikoval štát Utah, podarilo sa prekročiť potrebné kvórum 75 percent obyvateľstva a prohibícia sa po necelých 14 rokoch skončila. V utorok 5. decembra uplynie od tejto udalosti 90 rokov.

Zákaz predaja alkoholu a snaha potláčať jeho nemiernu konzumáciu sa vyskytli už v Číne či Egypte, aj v časoch Karola Veľkého. V samotných Spojených štátoch sa prvé pokusy datovali už od 18. storočia. Čoraz intenzívnejšiemu boju proti alkoholizmu pomohol vstup USA do prvej svetovej vojny v roku 1917. Vojnový stav si vyžadoval triezvosť a striedmosť mladých vojakov a brancov, zároveň tiež uvrhol do nepriaznivého svetla nemeckú komunitu známu okrem iného výrobou piva.

Boj za morálku a zdravie viedlo viacero amerických spolkov a komunít. Ich myšlienka si získavala podporu medzi demokratmi i republikánmi, a tak sa podarilo presadiť 18. dodatok Ústavy USA. V decembri 1917 ho schválila 68-percentná väčšina v Snemovni reprezentantov a podporilo ho 76 percent členov Senátu. Následne ho museli ratifikovať jednotlivé štáty USA. Súhlasilo s ním 46 zo vtedajších 48 amerických štátov.

Právnym základom uplatňovania prohibície bol tzv. Volsteadov zákon pomenovaný podľa vtedajšieho republikánskeho kongresmana Andrewa Volsteada. Zakazoval výrobu, dovoz a predaj, ale aj nalievanie nápojov s obsahom alkoholu vyšším než pol percenta, rovnako bolo zakázané nosiť si fľašku – tzv. ploskačku – so sebou. Zákon sa netýkal konzumácie a skladovania alkoholu v domácnosti pre vlastnú spotrebu. Povoľoval tiež malé množstvá alkoholu na lekárske účely, či omšové víno. Sankcie za porušenie boli prísne a už pri prvom prehrešku hrozilo 1000 dolárov pokuty či mesiac väzenia.

Po opätovnom schválení opatrenia v Senáte a Kongrese dostal zákon na stôl prezident USA Woodrow Wilson, odmietol ho však podpísať. Snemovňa jeho veto prelomila 28. októbra 1919. Zákon vstúpil do platnosti 17. januára 1920, keď uplynula predpísaná ročná lehota od jeho ratifikácie.

Každý zo štátov USA si uplatňoval prohibičné pravidlá po svojom. V reakcii na prohibíciu vzniklo množstvo ilegálnych barov, pre ktoré sa vžil názov "speakeasy" – na základe inštrukcií barmanov, ktorí radili zákazníkom, ako sa správať nenápadne a nenútene, aby nepútali pozornosť prohibičných agentov. Do baru bolo možné sa dostať len na pozvánku či prostredníctvom dohovoreného hesla. Jednotlivé nápoje mali krycie názvy. Podľa niektorých zdrojov sa počet takýchto barov v New Yorku odhadoval koncom 20. rokov 20. storočia na 32-tisíc.

Foto: TASR/Martin Baumann

V roku 1929 krátko po svojom nástupe do funkcie prezident USA Herbert Hoover založil komisiu, ktorá mala za cieľ preskúmať efektivitu prohibičných opatrení. Národná komisia pre zákonné dodržiavanie a presadzovanie zákona dostala podľa svojho šéfa neoficiálne meno Wickershamova komisia. Podľa jej zistení prohibícia zvýšila konzumáciu alkoholu, korupciu a pašeráctvo.

K rozhodnutiu ukončiť prohibíciu prispela tiež veľká hospodárska kríza, ktorá sa začala v roku 1929. Ekonomiku oslabil aj výpadok príjmov z daní za oficiálne vyrábaný alkohol. Proti prohibícii sa v roku 1932 postavil demokratický kandidát Franklin Delano Roosevelt, ktorý vo voľbách porazil republikána Hoovera a pripisuje sa mu výrok: "Je čas dať si pohár piva."

V priebehu roku 1933 jednotlivé štáty ratifikovali 21. dodatok Ústavy USA, ktorým sa rušil 18. dodatok – a práve 5. decembra 1933 ho ratifikoval Utah ako 36. štát, čím ho schválilo 75 percent obyvateľov USA. V niektorých oblastiach USA, napr. v štáte Tennessee alebo v Las Vegas, platia obmedzenia týkajúce sa alkoholu dodnes.

Skúsenosti s prohibíciou má viacero ďalších štátov, napríklad bývalom v Sovietskom zväze sa v roku 1985 snažil bojovať proti alkoholizmu vtedajší komunistický líder Michail Gorbačov.

Predaj alkoholu počas volieb bol obmedzený aj v Československu, dokonca ešte počas parlamentných volieb v roku 1992. Česká republika tiež dočasne obmedzila predaj alkoholu s obsahom 20 a viac percent 14. septembra 2012 v reakcii na tzv. metanolovú kauzu. Pri nej sa v Česku rozšíril alkohol s obsahom metylalkoholu, pričom 47 ľudí v ČR zomrelo (traja ďalší v Poľsku), mnoho ďalších má následkom konzumácie metanolu trvalo poškodený zrak.



Zdroj: Milan Anděl, Prohibícia v USA v rokoch 1920 – 1933, Západočeská univerzita, g.cz, ct24.cz