Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Populárny herec bol aj úspešný podnikateľ. Absolvoval pilotné skúšky a v roku 1984 založil leteckú taxislužbu Mistral Air.
Autor TASR
Neapol/Bratislava 31. októbra (TASR) - Vo filmovom priemysle sa absolvent práva a profesionálny úspešný plavec i vodnopólista objavil v 50. rokoch minulého storočia. Od konca 60. rokov tvoril Bud Spencer filmovú dvojicu s talianskym kolegom Terenceom Hillom, s ktorým nakrútil mnoho úspešných westernov a akčných komédií plných naháňačiek a bitiek. Pôvodné meno si zmenil v roku 1967, čím chcel vyjadriť poctu americkému hercovi Spencerovi Tracymu i pivu značky Budweiser. Vo štvrtok 31. októbra uplynie od narodenia talianskeho herca 95 rokov.
Carlo Pedersoli, alias Bud Spencer, sa narodil 31. októbra 1929 v Neapole v rodine bohatého priemyselníka. V roku 1940 sa presťahoval do Ríma, ale život finančne zabezpečenej rodiny sa zmenil, keď počas druhej svetovej vojny pred otcovou prístavnou fabrikou explodovala kotviaca loď a jeho úspešná firma zbankrotovala. Pedersoliovci sa presťahovali do Brazílie, kde budúci herec pracoval aj na talianskej ambasáde v meste Recife. Koncom 40. rokov minulého storočia sa vrátil do Talianska. Zapísal sa na právnickú fakultu a súčasne začal svoju úspešnú športovú kariéru.
V roku 1948 sa stal sa majstrom Talianska v plaveckej disciplíne prsia a získal viacero národných titulov aj na 100 metrov voľným spôsobom. Ako vôbec prvý Talian zaplával krauliarsku stovku pod jednu minútu (59,5 s). V roku 1950 obsadil 6. miesto na majstrovstvách Európy a štvrtý bol so štafetou, o rok neskôr na Stredomorských hrách v Alexandrii získal strieborné medaily v sóle i v štafete. Štartoval aj na dvoch olympijských hrách, v helsinskom semifinále 1952 mal 12. najrýchlejší čas (58,9), o štyri roky v Melbourne skončil s 59-sekundovým výkonom na 16. priečke.
Medzitým však svoju silu a plavecké nadanie predvádzal aj vo vodnom póle. S klubom Lazio získal v roku 1954 majstrovský titul a presadil sa aj v reprezentácii. O rok neskôr bol členom tímu, ktorý triumfoval na Stredomorských hrách v Barcelone.
Pred filmovou kamerou sa objavil už v roku 1951, keď si zahral malú úlohu v americkom veľkofilme Quo vadis, ktorý sa nakrúcal v Taliansku. Ďalších úloh sa však nedočkal, a tak po dokončení štúdia práva a aj aktívnej športovej kariéry odišiel v roku 1957 opäť do Južnej Ameriky. Živil sa predávaním áut, ako robotník na stavbe cesty z Panamy do Buenos Aires, alebo a tiež ako drevorubač v pralesoch. Po opätovnom návrate do Talianska sa pokúšal presadiť ako hudobný skladateľ. Bol totiž aj talentovaný klavírista, gitarista a ovládal tiež hru na saxofón.
So svojou dlhoročnou filmovou dvojičkou Terenceom Hillom (vlastným menom Mario Girotti) sa prvýkrát stretol pri nakrúcaní filmu Hannibal v roku 1959. Na úspech si však musel počkať až do roku 1967, keď ho režisér Giuseppe Colizzi obsadil po Hillovom boku do role dobráckeho siláka vo westerne Boh odpúšťa... Ja nie!.
Po tomto filme začal používať meno Bud Spencer a v nasledujúcich desaťročiach sa nerozlučná dvojica Spencer–Hill preslávila mnohými divácky obľúbenými filmami ako Tromfové eso (1968), Pravá a ľavá ruka diabla (1970), Dvaja machri medzi nebom a peklom (1972), Malý unavený Joe (1972), Ak sa nahneváme, budeme zlí (1974), Dvaja policajti (1977), Kto nájde priateľa, nájde poklad (1981) či Dvojníci (1984).
Bez Hilla po svojom boku predviedol Spencer tanečné kreácie v komédii Charleston (1977) a spevácke schopnosti zasa v snímke Volali ho Buldozér (1978). Hlavnú postavu neohrozeného neapolského komisára Rizza stvárnil v úspešných filmoch Policajt v Hongkongu (1975), Policajt v Afrike (1978) a Miliónový chrobák (1980). K posledným Spencerovým filmom patrila taliansko-britsko-francúzska dráma Cantando dietro i paraventi (2003) a televízna snímka Padre Speranza (Otec Nádej, 2005).
Populárny herec bol aj úspešný podnikateľ. Absolvoval pilotné skúšky a v roku 1984 založil leteckú taxislužbu Mistral Air. Neskôr preorientoval svoje podnikateľské ambície na výrobu detského oblečenia a sieť reštauračných zariadení rýchleho občerstvenia so sortimentom zostaveným výlučne zo špecialít talianskej kuchyne. Venoval sa i charitatívnej činnosti zameranej na pomoc deťom.
Bud Spencer zomrel 27. júna 2016 v Ríme vo veku 86 rokov. O dva dni neskôr sa na radnicu v Ríme prišli naposledy rozlúčiť so zosnulým hercom tisícky ľudí. Okolo truhly prechádzali smútiaci filmoví nadšenci, aby vzdali niekdajšiemu olympionikovi a populárnemu hrdinovi akčných komédií a spaghetti westernov poslednú poctu.
Pred otvorenou rakvou nechýbali kvety, fotografie ani vlajka futbalového tímu Lazio Rím. V sieni sa nachádzal aj erb umelcovho rodného mesta Neapol, logo Talianskeho olympijského výboru či konzerva fazule, ktorú v kombinácii s cibuľou zosnulý herec tak obľuboval.
Na poslednej rozlúčke 30. júna 2016 nechýbal okrem manželky Marie, s ktorou Spencer prežil 56 rokov a mal s ňou tri deti, ani jeho dlhoročný filmový partner Terence Hill.
Carlo Pedersoli, alias Bud Spencer, sa narodil 31. októbra 1929 v Neapole v rodine bohatého priemyselníka. V roku 1940 sa presťahoval do Ríma, ale život finančne zabezpečenej rodiny sa zmenil, keď počas druhej svetovej vojny pred otcovou prístavnou fabrikou explodovala kotviaca loď a jeho úspešná firma zbankrotovala. Pedersoliovci sa presťahovali do Brazílie, kde budúci herec pracoval aj na talianskej ambasáde v meste Recife. Koncom 40. rokov minulého storočia sa vrátil do Talianska. Zapísal sa na právnickú fakultu a súčasne začal svoju úspešnú športovú kariéru.
V roku 1948 sa stal sa majstrom Talianska v plaveckej disciplíne prsia a získal viacero národných titulov aj na 100 metrov voľným spôsobom. Ako vôbec prvý Talian zaplával krauliarsku stovku pod jednu minútu (59,5 s). V roku 1950 obsadil 6. miesto na majstrovstvách Európy a štvrtý bol so štafetou, o rok neskôr na Stredomorských hrách v Alexandrii získal strieborné medaily v sóle i v štafete. Štartoval aj na dvoch olympijských hrách, v helsinskom semifinále 1952 mal 12. najrýchlejší čas (58,9), o štyri roky v Melbourne skončil s 59-sekundovým výkonom na 16. priečke.
Medzitým však svoju silu a plavecké nadanie predvádzal aj vo vodnom póle. S klubom Lazio získal v roku 1954 majstrovský titul a presadil sa aj v reprezentácii. O rok neskôr bol členom tímu, ktorý triumfoval na Stredomorských hrách v Barcelone.
Pred filmovou kamerou sa objavil už v roku 1951, keď si zahral malú úlohu v americkom veľkofilme Quo vadis, ktorý sa nakrúcal v Taliansku. Ďalších úloh sa však nedočkal, a tak po dokončení štúdia práva a aj aktívnej športovej kariéry odišiel v roku 1957 opäť do Južnej Ameriky. Živil sa predávaním áut, ako robotník na stavbe cesty z Panamy do Buenos Aires, alebo a tiež ako drevorubač v pralesoch. Po opätovnom návrate do Talianska sa pokúšal presadiť ako hudobný skladateľ. Bol totiž aj talentovaný klavírista, gitarista a ovládal tiež hru na saxofón.
So svojou dlhoročnou filmovou dvojičkou Terenceom Hillom (vlastným menom Mario Girotti) sa prvýkrát stretol pri nakrúcaní filmu Hannibal v roku 1959. Na úspech si však musel počkať až do roku 1967, keď ho režisér Giuseppe Colizzi obsadil po Hillovom boku do role dobráckeho siláka vo westerne Boh odpúšťa... Ja nie!.
Po tomto filme začal používať meno Bud Spencer a v nasledujúcich desaťročiach sa nerozlučná dvojica Spencer–Hill preslávila mnohými divácky obľúbenými filmami ako Tromfové eso (1968), Pravá a ľavá ruka diabla (1970), Dvaja machri medzi nebom a peklom (1972), Malý unavený Joe (1972), Ak sa nahneváme, budeme zlí (1974), Dvaja policajti (1977), Kto nájde priateľa, nájde poklad (1981) či Dvojníci (1984).
Bez Hilla po svojom boku predviedol Spencer tanečné kreácie v komédii Charleston (1977) a spevácke schopnosti zasa v snímke Volali ho Buldozér (1978). Hlavnú postavu neohrozeného neapolského komisára Rizza stvárnil v úspešných filmoch Policajt v Hongkongu (1975), Policajt v Afrike (1978) a Miliónový chrobák (1980). K posledným Spencerovým filmom patrila taliansko-britsko-francúzska dráma Cantando dietro i paraventi (2003) a televízna snímka Padre Speranza (Otec Nádej, 2005).
Populárny herec bol aj úspešný podnikateľ. Absolvoval pilotné skúšky a v roku 1984 založil leteckú taxislužbu Mistral Air. Neskôr preorientoval svoje podnikateľské ambície na výrobu detského oblečenia a sieť reštauračných zariadení rýchleho občerstvenia so sortimentom zostaveným výlučne zo špecialít talianskej kuchyne. Venoval sa i charitatívnej činnosti zameranej na pomoc deťom.
Bud Spencer zomrel 27. júna 2016 v Ríme vo veku 86 rokov. O dva dni neskôr sa na radnicu v Ríme prišli naposledy rozlúčiť so zosnulým hercom tisícky ľudí. Okolo truhly prechádzali smútiaci filmoví nadšenci, aby vzdali niekdajšiemu olympionikovi a populárnemu hrdinovi akčných komédií a spaghetti westernov poslednú poctu.
Pred otvorenou rakvou nechýbali kvety, fotografie ani vlajka futbalového tímu Lazio Rím. V sieni sa nachádzal aj erb umelcovho rodného mesta Neapol, logo Talianskeho olympijského výboru či konzerva fazule, ktorú v kombinácii s cibuľou zosnulý herec tak obľuboval.
Na poslednej rozlúčke 30. júna 2016 nechýbal okrem manželky Marie, s ktorou Spencer prežil 56 rokov a mal s ňou tri deti, ani jeho dlhoročný filmový partner Terence Hill.
