Staškov/Bratislava 20. marca (TASR) – Nezabudnuteľný Jozef Kroner si ako jeden z mála slovenských hercov zahral vo filme, ktorý získal Oscara. Svetové uznanie mu priniesla úloha Tóna Brtka v snímke Obchod na korze (1965) v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa. V stredu 20. marca uplynie 95 rokov od narodenia divadelného a filmového herca.

Ocenený slovenský umelec sa zúčastnil premiéry slávnej drámy v New Yorku, kde mal dokonca prejav. Čítal ho z vopred pripraveného listu, na ktorom mal text foneticky napísaný. Zožal nesmierny úspech, aj keď po anglicky nevedel.

Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove na Kysuciach. Vyučil sa v Považských strojárňach a v Považskej Bystrici hral ochotnícke divadlo. Vynikol najmä v Gorkého dráme Vassa Železnovová a v Gogoľovej Ženbe. Táto rola mu v roku 1948 vyniesla pozvanie do hereckého súboru divadla v Martine. V rokoch 1956-1984 bol členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.

V divadle, filme aj v televízii Jozef Kroner presvedčivo vytváral charakterové postavy v komediálnom i vážnom repertoári. Veľmi blízke mu boli tragikomédie.

Jednou z jeho prvých filmových úloh bol Jožko Púčik v televíznej komédii Statočný zlodej, ktorú v roku 1958 nakrútil režisér Ján Lacko podľa známej divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Nezabudnuteľný bol Kroner aj v televíznej dráme Kubo (1965), ktorú podľa inscenácie Jozefa Hollého nakrútil režisér Martin Ťapák.

Tragikomický príbeh Obchod na korze z obdobia vojnovej Slovenskej republiky nakrútila v roku 1965 dvojica režisérov Ján Kadár a Elmar Klos podľa literárnej predlohy Ladislava Grosmana. Tragický príbeh pripomínajúci deportácie Židov zo Slovenska a arizáciu ich majetku sa nakrúcal v Sabinove. Okrem režisérskeho prístupu Kádára a Klosa film obohatili herecké výkony hlavných protagonistov – vtedy iba 39-ročného Jozefa Kronera, poľskej herečky Idy Kamińskej, ale aj Františka Zvaríka, Martina Gregora a ďalších. Jedinečné dielo získalo v roku 1966 Cenu akadémie (Oscara) v kategórii zahraničný film. Po roku 1968 však skončilo v trezore.

Ďalšie výrazné postavy vytvoril slovenský umelec v Prahe. Lidé z maringotek (1966) v réžii Marina Friča boli poctivo nakrútenou adaptáciou románu Cirkus Humberto českého autora Eduarda Bassa. Melodramatický príbeh o nešťastnej láske z cirkusového šapito s jemným humorom a hereckými výkonmi Jana Třísku, Emílie Vášáryovej a predovšetkým Jozefa Kronera si získal priazeň divákov. Kroner tu vytvoril brilantnú kreáciu chorého klauna, ktorý umiera na javisku.

Z množstva filmov, v ktorých sa Jozef Kroner objavil počas 60. a 70. rokov 20. storočia možno spomenúť aj čiernu komédiu Pán si neželal nič, ktorú nakrútil Peter Solan v roku 1970, televíznu komédiu Rysavá jalovica podľa rovnomennej poviedky Martina Kukučína (Martin Ťapák, 1971), či drámu Kým kohút nezaspieva, ktorú podľa prózy Ivana Bukovčana nakrútil Jozef Pálka (1972).

Popularitu Jozefovi Kronerovi priniesla úloha v komédii Pacho, hybský zbojník (1975) režiséra Martina Ťapáka. Publikum dodnes zabávajú vtipné dialógy ako: "Na kone!" "A kde by sme ich vzali?" "No tak utekajme!". V tom istom roku sa Jozef Kroner stal jedným z hlavných protagonistov televízneho seriálu Slovácko sa nesúdí (Petr Tuček). O rok neskôr Martin Ťapák obsadil Jozefa Kronera do svojej komédie Stratená dolina či do seriálu Sváko Ragan.

Rola Martina Pichandu vo veľkofilme Juraja Jakubiska Tisícročná včela (1983) patrila k vrcholom Kronerovej hereckej dráhy. V 90. rokoch 20. storočia mohli diváci vidieť Jozefa Kronera v komédii Věry Chytilovej Dědictví, aneb Kurvahošigutntag (1992), v ktorej si slovenský umelec zahral po boku Bolka Polívku.

Jozef Kroner bol laureátom mnohých slovenských i zahraničných ocenení. In memoriam sa stal Osobnosťou Kysúc roka 1998. Na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach sa ocitla tabuľka s jeho menom v spoločnosti svetových filmových hviezd.

Známa bola láska Jozefa Kronera k rybám a k rybárskemu športu. Bol autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974) a Neobyčajný testament (1982). "Písanie ani hranie nie sú ľahké, jedno i druhé je dráždivé až do špiku kostí. A to sa mi páči. Ak by som nebol hercom, časom by som sa určite prepracoval k literárnej tvorbe," uviedol herec v jednom z rozhovorov.

Jozef Kroner zomrel 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov. Dvadsať významných osobností Slovenska založilo po jeho smrti Spoločnosť Jozefa Kronera, ktorej cieľom je pripomínať herecké a ľudské posolstvo tohto významného herca. Jednou z jej najdôležitejších aktivít je každoročné udeľovanie Cien Jozefa Kronera. Výstavu Legenda zvaná Jozef Kroner, ktorú pripravil Divadelný ústav k 95. výročiu hercovho narodenia, otvorili 11. marca 2019 v novej budove Slovenského národného divadla (SND). Po Jozefovi Kronerovi je pomenovaná aj jedna z ulíc v bratislavskom Starom meste.