Vrah Johna Lennona Mark David Chapman ako člen organizácie YMCA v snímke z r.1975 vo Fort Chaffee v štáte Arkansas, archívna snímka.Foto: TASR/AP
Cítil som, že zabitím Johna Lennona sa stanem niekým, ale namiesto toho som sa stal vrahom a vrahovia nie sú osobnosťami, vyhlásil v súvislosti s vraždou v roku 2010.
Alden/Bratislava 25. augusta (TASR) - Nielen fanúšikovia slávnej hudobnej skupiny The Beatles ostali otrasení, keď sa 8. decembra 1980 dozvedeli o vražde legendárneho Johna Lennona. Na hudobníka, ktorý sa vracal z nahrávacieho štúdia vystrelil niekoľkokrát atentátnik Mark David Chapman. Súd mu za tento čin vymeral 25. augusta 1981 doživotný trest s možnosťou požiadať po 20 rokoch o podmienečné prepustenie. V súčasnosti 66-ročný Chapman s takouto žiadosťou neuspel, naposledy v lete v roku 2020.
Od dátumu, keď nad vrahom Johna Lennona vyniesli rozsudok, uplynie v stredu 25. augusta štyridsať rokov.
Mark David Chapman si zbraň podľa vlastných slov kúpil približne tri mesiace pred útokom. S manželkou, s ktorou žil na Havaji, sa pri odchode rozlúčil slovami o tom, že potrebuje nájsť samého seba. Vydal sa do New Yorku.
Na člena skupiny The Beatles čakal pred jeho bytom na Manhattane do večerných hodín. Keď zbadal Johna Lennona, ktorý sa spolu so svojou múzou Yoko Ono vracal domov, vytiahol revolver a vystrelil. Stalo sa tak niekoľko hodín po tom, ako mu muzikant podpísal album Double Fantasy, ktorý nahral práve s Yoko Ono. Z miesta činu vrah neutiekol. Polícia ho našla čítať si známu knihu The Catcher in the Rye (Kto chytá v žite), ktorou bol Chapman posadnutý a uviedol ju ako zdroj svojej inšpirácie. Deň po vražde sa Chapman podrobil psychiatrickému vyšetreniu.
Na archívnej snímke z 9. decembra 1980 policajti vedú Marka Davida Chapmana so zakrytou hlavou, v tom čase podozrivého z vraždy Johna Lennona, britského speváka a člena kapely Beatles.Foto: TASR/AP
V júni 1981 sa právnici usilovali dokázať, že ich klient sa v čase vraždy nachádzal v takom psychickom rozpoložení, ktoré by mohlo ovplyvniť posudzovanie jeho viny. Chapman sa ale k vražde priznal a hoci znalecký posudok potvrdil jeho psychické ochorenie, 25. augusta 1981 ho odsúdili na doživotie.
"Cítil som, že zabitím Johna Lennona sa stanem niekým, ale namiesto toho som sa stal vrahom a vrahovia nie sú osobnosťami," vyhlásil v súvislosti s vraždou v roku 2010.
V lete roku 2020 bola Markovi Davidovi Chapmanovi zamietnutá žiadosť o prepustenie jedenásty raz. Podľa prepisu pojednávania, ktoré získala stanica ABC News, povedal, že Lennona zastrelil kvôli vlastnej "sláve". Zároveň bol "nahnevaný a žiarlivý" na spôsob, akým muzikant žil.
Na archívnej snímke z 31. januára 2018 Mark David Chapman, vrah speváka a hudobníka Johna Lennona.Foto: TASR/AP
Mark David Chapman uzavrel svoju obhajobu ospravedlnením sa Yoko Ono a pokračoval: "Nezabil som ho kvôli jeho povahe alebo na základe toho, aký typ muža to bol. Bol ikonou. To, čo Lennon hovoril kedysi, môžeme v súčasnosti považovať za skvelé. Keď ste v 60. rokoch viedli protivojnové reči boli ste považovaný za čudáka. Pamätám si, ako sa tlač aj úrad prezidenta pozerá na ľudí, ktorí sú proti vojne. Teraz už vieme, že vojna vo Vietname bola hrozná chyba. V tom čase ste riskovali život, keď ste to takto cítili. Zavraždil som ho, pretože bol veľmi slávny - to je jediný dôvod. Hľadal som niečo, čím by som sa preslávil ja. Bol to veľmi sebecký čin. Je mi ľúto bolesti, ktorú som spôsobil. Neustále na to myslím."
Yoko Ono a John Lenon z roku 1972, archívna snímka.Foto: TASR/AP
O podmienečné prepustenie môže Mark David Chapman požiadať opäť o rok. Podľa informácií denníka The Sun z decembra 2020, vrah si odpykáva trest vo Wende Correctional Facility v meste Alden, ležiacom v západnej časti štátu New York. Ide o väzenie s maximálnym stupňom stráženia.
- Rusko v stredu údajne zostrelilo niekoľko ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu. Stalo sa to v čase, keď do krajiny pricestovali viacero zahraničných predstaviteľov pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, oznámil primátor Moskvy Sobjanin.
- Estónsko nedovolí slovenskému vládnemu špeciálu s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) prelet cez svoje územie. Premiér to označil za úmyselný pokus zmariť jeho návštevu Moskvy. Informoval o tom na sociálnej sieti.
- Platforma pre demokraciu apeluje na poslancov Národnej rady SR, aby novelu zákona o neziskových organizáciách napadli na Ústavnom súde (ÚS) SR. TASR o tom informovali predstavitelia platformy.
- Cieľom Slovenska je, aby sa obnovili medzivládne konzultácie s Českourepublikou, ktoré sú prejavom nadštandardných vzťahov krajín. Počas návštevy Prahy to uviedol predseda Národnej rady SR Richard Raši s tým, že spolupráca krajín naplno funguje.
- Novou generálnou riaditeľkou Slovenského národného múzea (SNM) sa stala Andrea Predajňová. Do funkcie ju v stredu vymenovala ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) na základe výsledkov výberového konania.
- Prezident Peter Pellegrini vymenoval v stredu päť nových sudcov všeobecných súdov. Vo svojom príhovore v Prezidentskom paláci podčiarkol, že funkcia sudcu nie je iba prácou, ale celoživotným poslaním spojeným s veľkou cťou i zodpovednosťou.
- Útoky na sudcov sú aj útokmi na spravodlivosť a nezávislosť justície. Povedal to prezident SR Peter Pellegrini v súvislosti so stredajším ozbrojeným prepadnutím martinskej sudkyne vo svojom príhovore k vymenovaniu nových sudcov všeobecných súdov.
