Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O možnostiach rozvoja a získavania ERC grantov dnes so zástupcami vedeckej i akademickej obce prišiel diskutovať aj prezident ERC Jean-Pierre Bourguignon.
Autor TASR
Bratislava 20. júna (TASR) – Nielen v športe, ale aj v oblasti vedy platí, že slovenský tím môže hrať v najvyššej súťaži len vtedy, ak má k dispozícii zodpovedajúce podmienky a systém podpory. Predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík to pre TASR dnes uviedol v odpovedi na otázku slabej efektivity v oblasti získavania grantov Európskej rady pre výskum (ERC). Popularizácii týchto zdrojov ako stimulov rozvoja slovenskej vedy bol dnes v Bratislave venovaný Deň ERC na Slovensku.
Šajgalík poukázal na to, že v predchádzajúcom období sa SAV ani univerzitné prostredie nevenovalo vytvoreniu systému efektívneho vyhľadávania talentovaných vedcov a ich podpory v prípade ERC projektov. "A to nielen materiálnej podpory, ale i pomoci v oblasti prípravy projektov či tvorby rozpočtu," upozornil Šajgalík. Pripomenul, že na pôde SAV v súčasnosti prebieha evaluácia jednotlivých pracovísk medzinárodným panelom expertov. "Tento proces by mal pomôcť identifikovať perspektívne tímy a ľudí s potenciálom získať ERC granty,“ dodal.
O možnostiach rozvoja a získavania ERC grantov dnes so zástupcami vedeckej i akademickej obce prišiel diskutovať aj prezident ERC Jean-Pierre Bourguignon. "Rád by som využil návštevu na to, aby som zmapoval situáciu a možno si aj vysvetlil niektoré nejasnosti, ktoré demotivujú uchádzať sa o granty," uviedol pre TASR.
Poukázal na fakt, že pri porovnávaní úspešnosti krajín v oblasti získania podpory ERC možno vidieť koreláciu s objemom finančných prostriedkov, ktoré krajina dáva na podporu vedy. "Nie vždy však platí, že čím viac dáva štát na vedu, tým viac sú jeho vedci úspešnejší v oblasti ERC grantov. Príkladom je Holandsko, ktoré ťaží z flexibilnej univerzitnej štruktúry a efektívneho systému motivácie a podpory vedeckých pracovníkov," uviedol.
Slovensko podľa Bourguignona určite nie je odkázané, aby svoj vedecký potenciál rozvíjalo len v niektorých smeroch. "Určite je potrebné rozvíjať domény, ktoré majú tradíciu a silný základ, no zároveň treba byť otvorený aj novým perspektívam," povedal.
Jediným slovenských vedcom, ktorý v súčasnosti realizuje ERC grant, je Vedec roka 2015, vedúci oddelenia glykobiotechnológie Chemického ústavu SAV Ján Tkáč. "Vďaka tomuto grantu, ktorý je poskytnutý na päť rokov, môžete dlhodobo systematicky rozvíjať projekt v rámci vlastného vedeckého tímu," zvýraznil výhodu Tkáč. Grant je viazaný na osobu, nie na krajinu a hoci mal Tkáč možnosť realizovať svoj projekt v zahraničí, pracuje na ňom na Slovensku. "Jedným z dôvodov bola rodina, no zároveň aj to, že na Slovensku som oveľa jednoduchšie mohol zostaviť vlastný vedecký tím. ERC grant mi v tom veľmi pomohol," vysvetlil Tkáč.
ERC Deň na Slovensku zorganizovali Univerzita Komenského Bratislava, SAV a SLORD (Slovak Liaison Office for Research and Development).
Európsku radu pre výskum založila Európska komisia s cieľom podporiť výskum na hraniciach súčasného poznania. Svoju činnosť začala vo februári 2007 v rámci osobitného programu Myšlienky. V súčasnosti patrí pod program Horizont 2020 ako súčasť piliera Excelentná veda. Hlavným cieľom ERC je stimulácia rozvoja vedeckého výskumu na najvyššej úrovni v Európe, a to prostredníctvom podpory a motivácie najlepších a najtvorivejších vedcov, študentov a výskumníkov. ERC nepodporuje veľké konzorciá, ale len konkrétnych jednotlivcov (individuálnych hlavných riešiteľov) s jedným projektom a ich prípadné výskumné tímy. Celkový rozpočet alokovaný pre Európsku radu pre výskum na roky 2014-2020 je 13,1 miliardy eur.
Šajgalík poukázal na to, že v predchádzajúcom období sa SAV ani univerzitné prostredie nevenovalo vytvoreniu systému efektívneho vyhľadávania talentovaných vedcov a ich podpory v prípade ERC projektov. "A to nielen materiálnej podpory, ale i pomoci v oblasti prípravy projektov či tvorby rozpočtu," upozornil Šajgalík. Pripomenul, že na pôde SAV v súčasnosti prebieha evaluácia jednotlivých pracovísk medzinárodným panelom expertov. "Tento proces by mal pomôcť identifikovať perspektívne tímy a ľudí s potenciálom získať ERC granty,“ dodal.
O možnostiach rozvoja a získavania ERC grantov dnes so zástupcami vedeckej i akademickej obce prišiel diskutovať aj prezident ERC Jean-Pierre Bourguignon. "Rád by som využil návštevu na to, aby som zmapoval situáciu a možno si aj vysvetlil niektoré nejasnosti, ktoré demotivujú uchádzať sa o granty," uviedol pre TASR.
Poukázal na fakt, že pri porovnávaní úspešnosti krajín v oblasti získania podpory ERC možno vidieť koreláciu s objemom finančných prostriedkov, ktoré krajina dáva na podporu vedy. "Nie vždy však platí, že čím viac dáva štát na vedu, tým viac sú jeho vedci úspešnejší v oblasti ERC grantov. Príkladom je Holandsko, ktoré ťaží z flexibilnej univerzitnej štruktúry a efektívneho systému motivácie a podpory vedeckých pracovníkov," uviedol.
Slovensko podľa Bourguignona určite nie je odkázané, aby svoj vedecký potenciál rozvíjalo len v niektorých smeroch. "Určite je potrebné rozvíjať domény, ktoré majú tradíciu a silný základ, no zároveň treba byť otvorený aj novým perspektívam," povedal.
Jediným slovenských vedcom, ktorý v súčasnosti realizuje ERC grant, je Vedec roka 2015, vedúci oddelenia glykobiotechnológie Chemického ústavu SAV Ján Tkáč. "Vďaka tomuto grantu, ktorý je poskytnutý na päť rokov, môžete dlhodobo systematicky rozvíjať projekt v rámci vlastného vedeckého tímu," zvýraznil výhodu Tkáč. Grant je viazaný na osobu, nie na krajinu a hoci mal Tkáč možnosť realizovať svoj projekt v zahraničí, pracuje na ňom na Slovensku. "Jedným z dôvodov bola rodina, no zároveň aj to, že na Slovensku som oveľa jednoduchšie mohol zostaviť vlastný vedecký tím. ERC grant mi v tom veľmi pomohol," vysvetlil Tkáč.
ERC Deň na Slovensku zorganizovali Univerzita Komenského Bratislava, SAV a SLORD (Slovak Liaison Office for Research and Development).
Európsku radu pre výskum založila Európska komisia s cieľom podporiť výskum na hraniciach súčasného poznania. Svoju činnosť začala vo februári 2007 v rámci osobitného programu Myšlienky. V súčasnosti patrí pod program Horizont 2020 ako súčasť piliera Excelentná veda. Hlavným cieľom ERC je stimulácia rozvoja vedeckého výskumu na najvyššej úrovni v Európe, a to prostredníctvom podpory a motivácie najlepších a najtvorivejších vedcov, študentov a výskumníkov. ERC nepodporuje veľké konzorciá, ale len konkrétnych jednotlivcov (individuálnych hlavných riešiteľov) s jedným projektom a ich prípadné výskumné tímy. Celkový rozpočet alokovaný pre Európsku radu pre výskum na roky 2014-2020 je 13,1 miliardy eur.
