Svet/Bratislava 2. januára (TASR) – TASR prináša stručný výberový prehľad pozoruhodných astronomických úkazov pozorovateľných počas roka 2021.
2. január – perihélium
Druhý januárový deň približne o 15.00 h SEČ sa Zem ocitne na svojej obežnej dráhe najbližšie k Slnku, teda v perihéliu. V tomto bode bude stred Zeme deliť od stredu Slnka vzdialenosť 147.093.159 km - pre porovnanie, vlani to bolo o 2015 km menej, čo znamenalo rekordné priblíženie. Rozdiel medzi najmenšou a najväčšou vzdialenosťou Zem-Slnko v perihéliu a aféliu predstavuje 5 miliónov km, teda len 3,3 percenta priemernej vzdialenosti, prejavuje sa však na veľkosti slnečného disku.
3. január – Kvadrantídy
V prvú januárovú nedeľu o 16.00 h SEČ bude mať maximum meteorický roj Kvadrantídy. Krátko po tom nastáva súmrak, pričom sa očakáva výdatnosť až 120 meteorov za hodinu. Okolo 21.00 h SEČ vyjde Mesiac, ktorý bude krátko po splne, takže jeho svetlo môže rušiť pozorovanie. Zdrojom meteorov je fragment už neexistujúcej kométy C/1490 s označením C/2003 EH1.
január – Jupiter a Saturn
Aj keď sa obe planéty od seba vzďaľujú po unikátnej konjunkcii z 21. decembra 2020, ešte vždy sa budú dať pozorovať relatívne blízko seba na západnom obzore tesne po zotmení, než zapadnú.
Jupiter a jeho tri mesiace (vľavo) a planéta Saturn, foto z archívu.Foto: TASR/AP
18. február – sonda na Marse
Na povrchu Marsu by mala 18. februára pristať sonda Perseverance (Vytrvalosť), ktorá odštartovala z floridského Mysu Canaveral ešte 30. júla 2020. Súčasťou technického vybavenia sondy je aj malá helikoptéra Ingenuity (Vynaliezavosť).
Na ilustračnej snímke NASA obotické vozidlo Perseverance, ktoré je pripravené na misiu na Mars.Foto: TASR/AP
4. marec – planétka Vesta
Začiatkom marca nastáva príležitosť vidieť hoci aj malým ďalekohľadom planétku Vesta. Pri opozícii 4. marca o 19.00 h SEČ sa priblíži k Zemi na vzdialenosť 204 miliónov km a jej jasnosť stúpne na 6,0 mag, čo je na hranici viditeľnosti voľným okom. S veľkosťou okolo 500 km je Vesta najväčšou planétkou pásu asteroidov medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Väčšia je len trpasličia planéta Ceres (cca 1000 km).
19. marca – Mars a Mesiac v súhvezdí Býka
Ešte vždy pomerne jasná planéta Mars sa začiatkom marca ocitne v otvorenej hviezdokope Plejády, ktorá je súčasťou súhvezdia Býka. V ďalších dňoch bude putovať súhvezdím smerom k jeho najjasnejšej hviezde Aldebaran a ďalšej hviezdokope Hyády. Vizuálne zaujímavý jav spestrí pribúdajúci Mesiac, ktorého kosáčik sa 19. marca ocitne v súhvezdí Býka a opticky blízko Marsu.
22. apríl – Lyridy
Meteorický roj Lyridy je známy už 2600 rokov. Jeho aktivita vrcholí 14.-30. apríla; početnosť meteorov býva obvykle okolo 15-20 za hodinu, môže však prekvapivo niekoľkonásobne vzrásť. Zdrojom telies je kométa C/1861 G1 Thatcher.
6. máj – Eta Akvaridy
Meteorický roj bude mať maximum 6. mája 2021 okolo 06.00 h SELČ. Zvýšenú frekvenciu meteorov však bude možné pozorovať niekoľko dní predtým aj potom. Materským telesom telies, ktoré vlietajú do zemskej atmosféry, je v tomto prípade Halleyho kométa (kométa 1P/Halley).
Astronómovia pozorujú na nočnej oblohe meteorický roj, foto z archívu. Foto: TASR/AP
14. – 17. máj – Merkúr, Venuša, Mars, Mesiac – hromadná konjunkcia
Od konca apríla do konca mája nastane priaznivé obdobie pre pozorovanie Merkúru. Najmenšia a k Slnku najbližšia planéta sa 17. mája ocitne v maximálnej východnej elongácii, teda z pohľadu Zeme bude mať od Slnka najväčšiu uhlovú vzdialenosť. Viditeľná bude voľným okom po západe Slnka nad západným obzorom. Spoločnosť jej budú robiť Venuša, ktorá počas jari prejde z pozície Zorničky na rannej oblohe na večernú oblohu, kde sa zjaví ako Večernica. Viditeľný bude aj Mars a všetkým trom planétam bude 13.-15. mája robiť na oblohe spoločnosť kosáčik dorastajúceho Mesiaca.
10. jún – zatmenie Slnka
Po šiestich rokoch uvidia zatmenie Slnka aj pozorovatelia v strednej Európe. Presne 10. júna o 12.52 h SELČ sa Mesiac ocitne v nove a zároveň sa ocitne na spojnici medzi Zemou a Slnkom. V niektorých častiach Zeme sa bude zatmenie javiť ako prstencové, na Slovensku ho bude vidno ako čiastočné, pričom sa v tieni ocitne asi 17 percent slnečného kotúča. Slnko sa ponorí do tieňa o 11.44 h SELČ, maximum nastane o 12.39 h SELČ a koniec úkazu bude o 13.36 h SELČ.
Na snímke mesiac prechádza pred Slnkom počas zatmenia Slnka, foto z archívu. Foto: TASR/AP
jún – Venuša
Ako Večernica bude Venuša viditeľná od mája až do konca roka. V júni bude na oblohe žiariť až do 22.30 h SELČ. Po západe slnka ju však bude vidno aj celé leto a jeseň, dokonca sa zjasní zo zdanlivej veľkosti mínus 3,8 mag na mínus 4,5 mag v závere roka.
1. júla – afélium
Najďalej od Slnka sa Zem ocitne o polnoci 6. júla. Vzdialenosť medzi stredmi oboch telies dosiahne 152.100.532 km.
12. – 13. august – Perzeidy
Najobľúbenejší meteorický roj Perzeidy, alebo tiež slzy Svätého Vavrinca, bude vrcholiť večer 12. augusta okolo 22.00 h SELČ. V tomto čase bude možné vidieť za hodinu 110 meteorov, zdrojom ktorých je kométa 109P Swift-Tutlle. Pozorovacie podmienky budú priaznivé, pokiaľ bude priaznivé aj počasie.
Na archívnej snímke pohľad na meteor počas meteorického roja Perzeíd.Foto: TASR/AP/Francisco Seco
14. september – Neptún
Neptún, najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy (po tom, ako Pluto v roku 2006 stratilo štatút planéty), je viditeľné len cez ďalekohľad. Vhodná príležitosť na jeho pozorovanie nastane 14. septembra, keď sa ocitne v opozícii voči Slnku. Od Zeme ho delí vzdialenosť 4,3 miliardy kilometrov a jeho jas dosiahne 7,8 mag.
25. október – Merkúr
Tento raz nastanú dobré podmienky pre pozorovanie Merkúra na rannej oblohe. Planéta sa dostane do maximálnej západnej elongácie, teda z pohľadu od Zeme bude tvoriť najväčší uhol voči Slnku. S jasom mínus 0,5 mag ju uvidí každý, kto si privstane.
8. – 12. novembra – planéty a Mesiac na večernej oblohe
Venuša stále žiari ako mimoriadne jasná Večernica na večernej oblohe, spoločnosť jej v novembri a decembri budú aj robiť Jupiter a Saturn. V dňoch 8.-12. novembra bude okolo planét prechádzať pribúdajúci Mesiac. Podobné stretnutie Mesiaca a planét sa zopakuje už o mesiac, v dňoch 6.-9. decembra.
19. novembra – polotieňové zatmenie Mesiaca
Čiastočné zatmenie Mesiaca nebude v strednej Európe pozorovateľné – tesne nad západným obzorom vstúpi Mesiac do začiatku polotieňovej fázy, čo voľným okom prakticky nie je možné postrehnúť.
Ilustračná snímka.Foto: TASR/AP
4. decembra – úplne zatmenie Slnka
Ďalšie zatmenie neviditeľné zo Slovenska nastane 4. decembra o 08.42 h SEČ. Úplné zatmenie Slnka sa nebude dať pozorovať prakticky zo žiadnej obývanej pevniny na Zemi s výnimkou južného cípu Austrálie a Antarktidy.
14. december – Geminidy
V tento deň okolo 08.00 h bude vrcholiť aktivita meteorického roja Geminidy. Nadránom ešte za tmy bude šanca vidieť až cca 150 meteorov za hodinu, čo by znamenalo, že pôjde o najbohatší meteorický roj roka 2021. Materským telesom tohto meteorického roja je planétka (3200) Phaeton, zrejme bývalá a dnes už vyhasnutá kométa.
