Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Baňa Pluto II sa stala v roku 1983 súčasťou bane Kohinoor. V rámci útlmu ťažby uhlia bola v roku 1995, po 107 rokoch svojej existencie, definitívne zatvorená.
Autor TASR
Litvínov/Bratislava 3. septembra (TASR) – V bani Pluto II v Louce pri Litvínove došlo v septembri 1981 k jednému z najväčších banských nešťastí nielen v bývalom Československu, ale v strednej Európe. V podzemí Severočeského hnedouhoľného revíru sa nachádzalo v momente explózie 105 baníkov, iba 40 z nich výbuch prežilo. V piatok 3. septembra uplynie od tejto tragédie 40 rokov.
Ťažba uhlia mala v bani Pluto dávnu tradíciu. S dobývaním kvalitného hnedého uhlia sa tam začalo už v roku 1888, ale podobná katastrofa sa nikdy neodohrala. Dokonca, v 50. rokoch minulého storočia bola baňa modernizovaná a v roku 1962 ťažbu presmerovali do novovybudovanej bane Pluto II.
Na popoludňajšiu smenu sfáralo do bane Pluto II 91 baníkov, šesť záchranárov zo Závodnej banskej záchrannej stanice (ZBZS) a osem záchranárov z Hlavnej banskej záchrannej služby (HBZS) z Mostu. Ich úlohou bolo uzavrieť komoru, v ktorej bola zistená zvýšená koncentrácia oxidu uhoľnatého.
Tri minúty po pol štvrtej popoludní 3. septembra 1981 sa ozval na povrchu silný výbuch, pri ktorom sa zatriasla zem. Nad ťažobnou vežou sa objavil asi 15 metrov vysoký zvírený prach. Po prvej explózii nasledovali ešte ďalšie tri tesne po sebe idúce výbuchy.
Činnosť záchranárov, ktorí sfárali do podzemia približne pol hodinu po explóziách, značne sťažovali deštrukcie výstuže, zničené pásové konštrukcie a rôzne závaly. Výbuch, ktorý zasiahol celkove päť kilometrov banských chodieb, prerušil umelé vetranie bane, poškodil rozvod požiarnej vody, ako aj spojenie s baňou. Po jednej z explózií sa štvrtým úsekom v hĺbke okolo 350 metrov pod zemou prehnala ohnivá guľa, ktorá spálila všetko, čo jej stálo v ceste.
Pri jednom z najväčších banských nešťastí v strednej Európe zahynulo 65 baníkov a banských záchranárov, pričom poslednú obeť sa podarilo vyprostiť až 11. decembra 1981. Zranených bolo ďalších 40 baníkov. Priame náklady na likvidáciu následkov havárie presiahli čiastku 50 miliónov korún.
Vyšetrovaním príčin a okolností vzniku tragického výbuchu bola poverená špeciálna komisia z radov odborníkov štátnej banskej správy, orgánov činných v trestnom konaní, výskumných ústavov a vysokých škôl. Krajská prokuratúra vyšetrovala celkovo jedenásť osôb. Komisii sa na základe zhromaždených podkladov ale nepodarilo jednoznačne zistiť príčinu tohto banského nešťastia a tak bolo v septembri 1988 trestné stíhanie zastavené.
Pochybnosti však pretrvávajú dodnes. „Najväčšia novodobá tragédia v dejinách baníctva nebola nikdy riadne vyšetrená, prípad vyšumel dostratena. Všetko sa podriaďovalo plneniu plánu v honbe za rekordom zahynulo 65 baníkov," povedal v roku 2006 pri príležitosti 25. výročia tragédie vtedajší šéf českých sociálnych demokratov Jiří Paroubek.
Baňa Pluto II sa stala v roku 1983 súčasťou bane Kohinoor. V rámci útlmu ťažby uhlia bola v roku 1995, po 107 rokoch svojej existencie, definitívne zatvorená.
Ťažba uhlia mala v bani Pluto dávnu tradíciu. S dobývaním kvalitného hnedého uhlia sa tam začalo už v roku 1888, ale podobná katastrofa sa nikdy neodohrala. Dokonca, v 50. rokoch minulého storočia bola baňa modernizovaná a v roku 1962 ťažbu presmerovali do novovybudovanej bane Pluto II.
Na popoludňajšiu smenu sfáralo do bane Pluto II 91 baníkov, šesť záchranárov zo Závodnej banskej záchrannej stanice (ZBZS) a osem záchranárov z Hlavnej banskej záchrannej služby (HBZS) z Mostu. Ich úlohou bolo uzavrieť komoru, v ktorej bola zistená zvýšená koncentrácia oxidu uhoľnatého.
Tri minúty po pol štvrtej popoludní 3. septembra 1981 sa ozval na povrchu silný výbuch, pri ktorom sa zatriasla zem. Nad ťažobnou vežou sa objavil asi 15 metrov vysoký zvírený prach. Po prvej explózii nasledovali ešte ďalšie tri tesne po sebe idúce výbuchy.
Činnosť záchranárov, ktorí sfárali do podzemia približne pol hodinu po explóziách, značne sťažovali deštrukcie výstuže, zničené pásové konštrukcie a rôzne závaly. Výbuch, ktorý zasiahol celkove päť kilometrov banských chodieb, prerušil umelé vetranie bane, poškodil rozvod požiarnej vody, ako aj spojenie s baňou. Po jednej z explózií sa štvrtým úsekom v hĺbke okolo 350 metrov pod zemou prehnala ohnivá guľa, ktorá spálila všetko, čo jej stálo v ceste.
Pri jednom z najväčších banských nešťastí v strednej Európe zahynulo 65 baníkov a banských záchranárov, pričom poslednú obeť sa podarilo vyprostiť až 11. decembra 1981. Zranených bolo ďalších 40 baníkov. Priame náklady na likvidáciu následkov havárie presiahli čiastku 50 miliónov korún.
Vyšetrovaním príčin a okolností vzniku tragického výbuchu bola poverená špeciálna komisia z radov odborníkov štátnej banskej správy, orgánov činných v trestnom konaní, výskumných ústavov a vysokých škôl. Krajská prokuratúra vyšetrovala celkovo jedenásť osôb. Komisii sa na základe zhromaždených podkladov ale nepodarilo jednoznačne zistiť príčinu tohto banského nešťastia a tak bolo v septembri 1988 trestné stíhanie zastavené.
Pochybnosti však pretrvávajú dodnes. „Najväčšia novodobá tragédia v dejinách baníctva nebola nikdy riadne vyšetrená, prípad vyšumel dostratena. Všetko sa podriaďovalo plneniu plánu v honbe za rekordom zahynulo 65 baníkov," povedal v roku 2006 pri príležitosti 25. výročia tragédie vtedajší šéf českých sociálnych demokratov Jiří Paroubek.
Baňa Pluto II sa stala v roku 1983 súčasťou bane Kohinoor. V rámci útlmu ťažby uhlia bola v roku 1995, po 107 rokoch svojej existencie, definitívne zatvorená.
