Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Psychologička Beatrice Tkáčová odporúča nastaviť si tzv. pokojnú mentálnu mapu, teda snažiť sa robiť čo najviac vecí, ktoré človeku prinášajú pozitívnu podporu.
Autor TASR
Bratislava 20. júna (TASR) – Najdôležitejšie pri syndróme vyhorenia je, aby si človek uvedomil, že má jeden z jeho príznakov, a aby začal proti symptómom bojovať. "Stačí vykonávať jednoduché činnosti, pri ktorých príde človek na iné myšlienky, pestovať si koníčky, ako napríklad počúvanie hudby, čítanie kníh, prechádzky alebo návštevy s priateľmi a rodinou," uviedla to pre TASR psychologička z Polikliniky Jána Jonáša v Bratislave Beatrice Tkáčová.
Nemenej dôležité je podľa jej slov dávať si pozor na svoj zdravotný stav. Odporúča dodržiavať pitný režim, zdravé stravovanie a mať dostatok spánku. "Dôležité je aj udržiavanie dobrých medziľudských vzťahov, venovanie sa rodine, priateľom, chodiť na prechádzky či na výlety do prírody, plánovať si čas a dovolenky s rodinou a prípadne s priateľmi," mieni.
Zdôrazňuje, že dôležité je aspoň raz do roka stráviť dovolenku trvajúcu minimálne 14 dní nepretržite. Ideálne na regeneráciu má každý raz ročne absolvovať trojtýždňovú dovolenku. "Dôležité je aj zlepšenie komunikačných zručností, v rámci toho zvládnuť komunikačnú schopnosť odmietania, čiže vedieť povedať nie, stanoviť si svoje hranice, vedieť spracovať kritiku i vymedziť sa voči nej," odporúča. Veľmi prospešný môže byť podľa Tkáčovej v tomto smere aj nácvik relaxačných techník.
Psychologička tiež odporúča nastaviť si tzv. pokojnú mentálnu mapu, teda snažiť sa robiť čo najviac vecí, ktoré človeku prinášajú pozitívnu podporu. "Syndróm vyhorenia, nazývaný aj burn-out, pravdepodobne pozná väčšina z nás ako pojem týkajúci sa pracovnej oblasti. Je to syndróm telesného, psychického a emočného vyčerpania u človeka," vysvetľuje.
Hovorí sa o ňom vtedy, ak človek nedokáže vykonávať svoju prácu s radosťou, mnoho vecí súvisiacich s prácou prežíva stresujúco, neverí si, zaznamenáva prudký pokles produktivity práce, cíti sa nedocenený, unavený, vyčerpaný a na pokraji svojich síl. O syndróme vyhorenia však možno podľa psychologičky hovoriť aj v rámci partnerských vzťahov. "Napriek tomu, že syndróm vyhorenia je podľa určitej skupiny odborníkov psychiatrickej a psychologickej obce diagnóza vyplývajúca zo zamestnania, jej dôsledky majú výrazný dosah na medziľudské vzťahy a na fungovanie rodiny človeka trpiaceho týmto syndrómom," zdôraznila.
Za častou príčinou narušených rodinných vzťahov a celkového fungovania rodiny vidí vyčerpanie, pocit neustálej únavy, negatívne emócie a pesimistickú náladu, problém sústrediť sa na čokoľvek iné ako na pracovné problémy, zábudlivosť, neschopnosť rozhodovať sa a riešiť problémy, zníženú komunikáciu s členmi rodiny až neschopnosť komunikovať či brániť sa argumentmi. Narastajú aj konflikty s okolím, človek vedie nezdravý spôsob života, napríklad nadmerne užíva návykové látky, akými sú káva, cigarety, alkohol, lieky a podobne. Prejavom je i pracovná posadnutosť, teda keď pracovné problémy človek rieši počas času s rodinou. Rovnako môže byť menej spokojný a horšie prežíva subjektívne šťastie.
Nemenej dôležité je podľa jej slov dávať si pozor na svoj zdravotný stav. Odporúča dodržiavať pitný režim, zdravé stravovanie a mať dostatok spánku. "Dôležité je aj udržiavanie dobrých medziľudských vzťahov, venovanie sa rodine, priateľom, chodiť na prechádzky či na výlety do prírody, plánovať si čas a dovolenky s rodinou a prípadne s priateľmi," mieni.
Zdôrazňuje, že dôležité je aspoň raz do roka stráviť dovolenku trvajúcu minimálne 14 dní nepretržite. Ideálne na regeneráciu má každý raz ročne absolvovať trojtýždňovú dovolenku. "Dôležité je aj zlepšenie komunikačných zručností, v rámci toho zvládnuť komunikačnú schopnosť odmietania, čiže vedieť povedať nie, stanoviť si svoje hranice, vedieť spracovať kritiku i vymedziť sa voči nej," odporúča. Veľmi prospešný môže byť podľa Tkáčovej v tomto smere aj nácvik relaxačných techník.
Psychologička tiež odporúča nastaviť si tzv. pokojnú mentálnu mapu, teda snažiť sa robiť čo najviac vecí, ktoré človeku prinášajú pozitívnu podporu. "Syndróm vyhorenia, nazývaný aj burn-out, pravdepodobne pozná väčšina z nás ako pojem týkajúci sa pracovnej oblasti. Je to syndróm telesného, psychického a emočného vyčerpania u človeka," vysvetľuje.
Hovorí sa o ňom vtedy, ak človek nedokáže vykonávať svoju prácu s radosťou, mnoho vecí súvisiacich s prácou prežíva stresujúco, neverí si, zaznamenáva prudký pokles produktivity práce, cíti sa nedocenený, unavený, vyčerpaný a na pokraji svojich síl. O syndróme vyhorenia však možno podľa psychologičky hovoriť aj v rámci partnerských vzťahov. "Napriek tomu, že syndróm vyhorenia je podľa určitej skupiny odborníkov psychiatrickej a psychologickej obce diagnóza vyplývajúca zo zamestnania, jej dôsledky majú výrazný dosah na medziľudské vzťahy a na fungovanie rodiny človeka trpiaceho týmto syndrómom," zdôraznila.
Za častou príčinou narušených rodinných vzťahov a celkového fungovania rodiny vidí vyčerpanie, pocit neustálej únavy, negatívne emócie a pesimistickú náladu, problém sústrediť sa na čokoľvek iné ako na pracovné problémy, zábudlivosť, neschopnosť rozhodovať sa a riešiť problémy, zníženú komunikáciu s členmi rodiny až neschopnosť komunikovať či brániť sa argumentmi. Narastajú aj konflikty s okolím, človek vedie nezdravý spôsob života, napríklad nadmerne užíva návykové látky, akými sú káva, cigarety, alkohol, lieky a podobne. Prejavom je i pracovná posadnutosť, teda keď pracovné problémy človek rieši počas času s rodinou. Rovnako môže byť menej spokojný a horšie prežíva subjektívne šťastie.
