Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Až 41 percent ľudí v rovnakej vekovej kategórii si články o slovenskej politike v tlači alebo na internete pozrú zriedkavejšie ako raz za týždeň.
Autor TASR
Bratislava 14. decembra (TASR) - Mladí ľudia nemajú záujem o politiku. Až 26 percent ľudí vo veku 18 až 24 rokov domácu politiku vôbec nesleduje a nečíta o nej žiadne články. Až 41 percent ľudí v rovnakej vekovej kategórii si články o slovenskej politike v tlači alebo na internete pozrú zriedkavejšie ako raz za týždeň. Aj to vyplynulo z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Inštitút strategických analýz Slovenskej akadémie vied (SAV) na vzorke 1600 respondentov v novembri realizovala agentúra MVK. Prieskum, ktorého prvé výsledky predstavili vo štvrtok na tlačovej konferencii, je súčasťou aktivít projektu Sociálna analýza Slovenska.
Prieskum potvrdil, že v živote mladých hrajú dôležitú úlohu sociálne siete. V danej vekovej kategórii až 65 percent respondentov uviedlo, že na najdôležitejšej sociálnej sieti Facebook strávi viac ako hodinu denne. Len 3,5 percenta mladých Facebook nepoužíva. Dominancia najznámejšej sociálnej siete je podľa vedúceho Inštitútu strategických analýz SAV Juraja Draxlera napriek tomu dramatická. "V tejto chvíli žijeme v ére Facebooku," konštatoval. "Pre nás je to výzva na ďalší výskum, ktorý bude sledovať, do akej miery sú ľudia pasívnymi alebo aktívnymi používateľmi sociálnych sietí a vôbec internetu. Je dôležité vedieť, čo vlastne spraví s ľuďmi a ich myslením to, že sa pohybujú až v takejto miere v digitálnom prostredí, je to výzva pre psychológov, sociológov, antropológov," povedal pre TASR Draxler.
Prieskum ďalej ukázal, že ľudia neveria tradičným médiám. Takmer 40 percent respondentov všetkých vekových kategórií deklarovalo, že celkom alebo čiastočne nedôveruje tradičným médiám a, naopak, 45 percent respondentov o sebe vyhlásilo, že radi sledujú alternatívne médiá. Sledoval nielen záujem o politiku, ale aj to, do akej miery ľudia chápu jej základné reálie. Pri jednej z otázok mali napríklad respondenti odpovedať, akými právomocami disponuje prezident SR. Až 23,5 percenta respondentov sa nesprávne domnievalo, že prezident môže predkladať na schválenie zákony Národnej rade SR.
Len 52,7 percenta respondentov si vedelo správne spomenúť, koľko členských štátov má Európska únia. Najlepšie neobstáli ani otázky týkajúce sa geografických znalostí. Väčšina respondentov (50,5 percenta) sa nesprávne domnievalo, že Nemecko je rozlohou väčšie ako Francúzsko. Len polovica respondentov vedela na mape sveta nájsť Severnú Kóreu. Podľa Draxlera sú na tom Slováci aj tak výrazne lepšie ako napríklad Američania: "Tam v podobnom prieskume tento rok vedelo na mape nájsť krajinu iba 36 percent ľudí."
Prieskumy verejnej mienky sú podľa šéfa Inštitútu strategických analýz SAV zaujímavým odrazom nálad, postojov aj vedomostí občanov. "Pre nás však zároveň ide len o malú časť aktivít. Spoločenskú komunikáciu sa podrobnejšie snažíme analyzovať prieskumami na menších vzorkách, analýzami textov, hĺbkovými rozhovormi, rozhovormi vo fokusových skupinách alebo psychologickými experimentmi," dodal s tým, že ďalšie výstupy a témy projektu bude inštitút prezentovať počas zimy.
Prieskum potvrdil, že v živote mladých hrajú dôležitú úlohu sociálne siete. V danej vekovej kategórii až 65 percent respondentov uviedlo, že na najdôležitejšej sociálnej sieti Facebook strávi viac ako hodinu denne. Len 3,5 percenta mladých Facebook nepoužíva. Dominancia najznámejšej sociálnej siete je podľa vedúceho Inštitútu strategických analýz SAV Juraja Draxlera napriek tomu dramatická. "V tejto chvíli žijeme v ére Facebooku," konštatoval. "Pre nás je to výzva na ďalší výskum, ktorý bude sledovať, do akej miery sú ľudia pasívnymi alebo aktívnymi používateľmi sociálnych sietí a vôbec internetu. Je dôležité vedieť, čo vlastne spraví s ľuďmi a ich myslením to, že sa pohybujú až v takejto miere v digitálnom prostredí, je to výzva pre psychológov, sociológov, antropológov," povedal pre TASR Draxler.
Prieskum ďalej ukázal, že ľudia neveria tradičným médiám. Takmer 40 percent respondentov všetkých vekových kategórií deklarovalo, že celkom alebo čiastočne nedôveruje tradičným médiám a, naopak, 45 percent respondentov o sebe vyhlásilo, že radi sledujú alternatívne médiá. Sledoval nielen záujem o politiku, ale aj to, do akej miery ľudia chápu jej základné reálie. Pri jednej z otázok mali napríklad respondenti odpovedať, akými právomocami disponuje prezident SR. Až 23,5 percenta respondentov sa nesprávne domnievalo, že prezident môže predkladať na schválenie zákony Národnej rade SR.
Len 52,7 percenta respondentov si vedelo správne spomenúť, koľko členských štátov má Európska únia. Najlepšie neobstáli ani otázky týkajúce sa geografických znalostí. Väčšina respondentov (50,5 percenta) sa nesprávne domnievalo, že Nemecko je rozlohou väčšie ako Francúzsko. Len polovica respondentov vedela na mape sveta nájsť Severnú Kóreu. Podľa Draxlera sú na tom Slováci aj tak výrazne lepšie ako napríklad Američania: "Tam v podobnom prieskume tento rok vedelo na mape nájsť krajinu iba 36 percent ľudí."
Prieskumy verejnej mienky sú podľa šéfa Inštitútu strategických analýz SAV zaujímavým odrazom nálad, postojov aj vedomostí občanov. "Pre nás však zároveň ide len o malú časť aktivít. Spoločenskú komunikáciu sa podrobnejšie snažíme analyzovať prieskumami na menších vzorkách, analýzami textov, hĺbkovými rozhovormi, rozhovormi vo fokusových skupinách alebo psychologickými experimentmi," dodal s tým, že ďalšie výstupy a témy projektu bude inštitút prezentovať počas zimy.
