Bratislava 27. februára (TASR) - Priestupný rok je taký rok, ktorý má 366 dní namiesto 365 dní. Zvyčajne sa viaže s dátumom 29. februára a opakuje sa každé štyri roky.

Podľa portálu hvezdaren-mi.sk v rímskom kalendári bol február posledným mesiacom v roku. Práve preto má tento mesiac premenlivý počet dní a práve k nemu sa pridával v priestupnom roku jeden deň. Pri prechode z juliánskeho na gregoriánsky kalendár sa tento postup nemenil.

Juliánsky kalendár zaviedol v roku 46 pred Kristom významný rímsky panovník a politik Gaius Iulius Caesar (aj Gaius Július Cézar). Dĺžka 12 mesiacov bola stanovená tak, aby vo výsledku dala 365 dní v obyčajnom roku a v priestupných rokoch, každý štvrtý rok, sa pridal jeden deň vo februári. Takže rok mal v takom prípade 366 dní. Priestupný podľa rímskeho počítania dní nasledoval po šiestom dni pred marcovými kalendami a preto ho nazvali dňom dvojšiestym. Kalendy v starorímskom kalendári znamenali prvý deň mesiaca.

Ako ďalej vysvetľuje portál orthodoxia.cz, astronomická skutočnosť je od juliánskeho kalendára nepatrne odlišná, nijaký kalendár nie je úplne presný. Od tzv. slnečného roku (tzv. tropického) sa juliánsky kalendár vzďaľuje tempom približne jeden deň za 125 rokov. Práve táto skutočnosť bola predmetom reformy pápeža Gregora XIII. Vo vzťahu k roku siderickému (hviezdnemu) je juliánsky kalendár presnejší ako gregoriánsky, uvádza portál. Juliánsky kalendár sa používal v celom kresťanskom svete až do konca 16. storočia, keď sa v Ríme pápežovi a jeho hvezdárom zdala odchýlka kalendára už neúnosná. Preto pápež Gregor XIII. v roku 1582 nariadil jeho úpravu a zaviedol pápežskou bullou z 24. februára 1582 gregoriánsky kalendár. V bulle s názvom Inter Gravissimas pápež nariadil, že desať dní sa má vynechať z októbra 1582 tak, aby 15. október nasledoval hneď za 4. októbrom. Odvtedy sa mal začať používať nový kalendár. Spolu s tým pápež zmenil spôsob stanovenia dátumu Veľkej noci. Teda Gregor XIII. nielenže posunul kalendár o desať dní a zmenil pravidlo pre výpočet priestupných rokov, teda kalendárne posunul jarnú rovnodennosť bližšie k jej astronomickému dátumu, ale najmä zmenil pravidlo pre určenie dátumu Veľkej noci.

"Nicejský snem v roku 325 zjednotil prax slávenia kresťanskej Veľkej noci nasledovne: určil, že sa nebude sláviť priamo v deň, na ktorý pripadne - podľa židovského kalendára - 14. nisan, ale v nasledujúcu nedeľu. Zároveň stanovil, že všetci sa budú riadiť stanovením veľkonočnej nedele tak, ako ju stanovuje alexandrijský biskup," konštatoval pre TASR hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara. "Po reforme kalendára, čiže po prijatí gregoriánskeho kalendára, tento výpočet samozrejme vyjde dátumovo rozdielne v juliánskom i gregoriánskom kalendári - rozdiel môže byť aj mesiac, ako napríklad v roku 1983," pokračoval hovorca KBS. "V rímskokatolíckej cirkvi v súčasnosti platí, že veľkonočná nedeľa pripadá na nedeľu, nasledujúcu po prvom jarnom splne," spresnil Martin Kramara.

Podľa portálu orthodoxia.cz na celom svete používa pravoslávna cirkev až na nepatrné výnimky výhradne juliánsky kalendár pre výpočet Veľkej noci, teda Paschy.

Ako cirkevný kalendár používa do dnešných dní juliánsky kalendár, zaostávajúci za gregoriánskym o 13 dní, väčšina pravoslávnych kresťanov na svete.

Gregoriánsky kalendár má 97 priestupných rokov každých 400 rokov. Každý rok deliteľný štyrmi je priestupný. Každý rok deliteľný 100 nie je priestupný. Každý rok deliteľný 400 je priestupný. Teda, 1700, 1800, 1900, 2100 a 2200 nie sú priestupné roky. Avšak 1600, 2000 a 2400 sú priestupné.