OSN pri tejto príležitosti vyhlásila tému zameranú na rodovú rovnosť.
Autor TASR
New York/Brusel/Paríž/Moskva/Bratislava 8. marca (TASR) - Parita v roku 2030: rýchlejšie postupovať k rodovej rovnosti! Touto témou na rok 2016 Organizácia Spojených národov (OSN) kladie dôraz na prostriedky, ktorými sa má zrýchliť program trvalo udržateľného rozvoja. Zmieneným programom chce OSN zaviesť do praxe nové ciele trvalo udržateľného rozvoja, najmä piaty cieľ, týkajúci sa rodovej rovnosti, a štvrtý - kvalitné vzdelanie pre všetkých. OSN vyhlásila tému "Parita v roku 2030: rýchlejšie postupovať k rodovej rovnosti!" k tohtoročnému Medzinárodnému dňu žien (MDŽ), ktorý pripadá na 8. marca.
V niektorých krajinách - Rusku, Bielorusku, Číne či Bulharsku - sa stal národným sviatkom.
Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok, demonštrujúca v newyorskej textilke, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.
Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za práva žien všade vo svete.
Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali "chlieb a mier". O pár dní cár abdikoval, Dočasná vláda dala ženám volebné právo. Vtedy posledná nedeľa pripadla na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.
Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien až napokon ho v roku 1977 OSN vyhlásila za Medzinárodný deň žien.
V niektorých krajinách - Rusku, Bielorusku, Číne či Bulharsku - sa stal národným sviatkom.
Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok, demonštrujúca v newyorskej textilke, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.
Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za práva žien všade vo svete.
Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali "chlieb a mier". O pár dní cár abdikoval, Dočasná vláda dala ženám volebné právo. Vtedy posledná nedeľa pripadla na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.
Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien až napokon ho v roku 1977 OSN vyhlásila za Medzinárodný deň žien.