Sarajevo/Bratislava 28. júna (TASR) – V sobotu 28. júna uplynie 100 rokov od spáchania sarajevského atentátu na rakúsko-uhorského následníka trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda d’Este.

Za čias socialistickej Juhoslávie Josipa Broza Tita bol tento atentát uctievaný ako "národný protest proti tyranii a prejav stáročných túžob našich národov po slobode". Udalosť pripomínali odtlačky nôh na rohu ulice pri Latinskom moste, odkiaľ člen nacionalistického študentského hnutia Mlada Bosna Gavrilo Princip strieľal.

Zaujímavý pohľad na túto historickú udalosť priniesol v minulosti nemecký denník Die Welt. Písal, že rok 1914 znamenal vlastne začiatok storočia vojen. V Sarajave na Vidovdan (významný pravoslávny sviatok slávený 28.júna, v deň výročia bitky na Kosovom poli z roku 1398, keď v boji proti moslimom zanikla Srbská ríša) strieľali srbskí atentátnici. Nezahynul pri tom iba následník trónu, ale človek, ktorý Rakúsko-Uhorskej monarchii chcel dať tretí pilier -slovanský. František Ferdinand chcel dať priestor Čechom, Slovákom, Chorvátom, Poliakom, ale aj Ukrajincom, Srbom a Bosniakom. Uvedomoval si nutnosť modernizácie ríše. Po svojom nástupe na trón chcel revidovať dualistické usporiadanie monarchie a premeniť ju na funkčnú federáciu, na silnú stredoeurópsku mocnosť. Vo svojom sídle, viedenskom letohrádku Belvedere, sa stretával so zástupcami rôznych uhorských národov a debatoval s nimi o tomto probléme. Slovákov tam zastupoval neskorší významný prvorepublikový politik, doktor Milan Hodža.

Galéria: Atentát na Františka Ferdinanda

František Ferdinand (18. december 1863 - 28. jún 1914) bol najstarším synom arcivojvodu Karola Ľudovíta, brata cisára Františka Jozefa I. Z hľadiska nástupníctva na trón bol v poradí na treťom mieste, takže nastúpil na vojenskú dráhu.

Po tom, ako v roku 1889 spáchal samovraždu jediný cisárov syn Rudolf, následníkom trónu sa oficiálne stal Karol Ľudovít. Už vtedy sa však počítalo s tým, že na trón nastúpi skôr jeho syn. Oficiálne Františka Ferdinanda za následníka rakúsko-uhorského trónu ustanovili po smrti jeho otca v roku 1896.

František Ferdinand mal za manželku z českého grófskeho rodu

Už po vymenovaní za následníka sa napriek odporu cisára oženil so Žofiou Chotkovou, ktorá síce pochádzala z významného českého grófskeho rodu, ale z hľadiska panovníckej rodiny išlo o svadbu hlboko pod úroveň. František Ferdinand sa preto musel vzdať nástupníckeho práva pre deti z tohto manželstva.

V roku 1913 vymenovali Františka Ferdinanda za generálneho inšpektora armády. Z tejto funkcie mal dohliadať na vojenské manévre rakúsko-uhorskej armády, ktoré sa v roku 1914 uskutočnili v Bosne pri srbských hraniciach (obyvatelia Bosny a Hercegoviny sa nevedeli zmieriť s ich pripojením k Rakúsko-Uhorsku - 1908 a ich odboj bol podporovaný aj Srbskom. Tieto manévre vnímali ako provokáciu).

Dňa 28. júna 1914, po skončení vojenského cvičenia pricestoval František Ferdinand aj s manželkou na oficiálnu návštevu do Sarajeva, metropoly Bosny. Ignoroval varovanie z mnohých zdrojov, že by mohol byť v meste ohrozený.

Ochrana nebola dostatočná

Opatrenia na jeho ochranu boli nedostatočné. Cestou zo železničnej stanice na sarajevskú radnicu na kolónu s budúcim panovníkom zaútočil prvý z atentátnikov, ktorý na jeho auto hodil bombu. Tá sa odrazila od stiahnutej strechy kabrioletu a spadla na cestu. Vybuchla pod nasledujúcim autom a poranila niekoľko ľudí.

Kolóna po chvíľke pokračovala v ceste. Rozhodlo sa, že následník napriek ohrozeniu bude pokračovať v návšteve mesta. Z bezpečnostných dôvodov však zmenili trasu cesty, ale zabudli o tom informovať šoféra následníkovho auta, ktorý auto nasmeroval po pôvodne dohodnutej trase, kde stál ďalší z atentátnikov Gavrilo Princip, ktorý dvakrát vystrelil. Prvá guľka zasiahla Žofiu do brucha, druhá Františka Ferdinanda priamo do krku. Obidvaja zomreli.

Foto: TASR/Wikipédia

Atentátnik Gavrilo Princip bol členom srbskej skupiny Mladá Bosna a skupiny Čierna ruka, ktorá sa zasadzovala o zjednotenie Bosny a Srbska. Gavrila Principa ihneď uväznili. Pred vyšetrovacím sudcom vyhlásil, že atentát bol aktom pomsty za utláčanie južných Slovanov Rakúsko-Uhorskom. Keďže nebol plnoletý, nedostal trest smrti, len 20 rokov väzenia. Trest si odpykával vo väznici v Terezíne, kde po dvoch rokoch zomrel na tuberkulózu.

Atentát na Františka Ferdinanda a jeho ženu šokoval celú Európu. Vyvolal júlovú krízu medzi Srbskom a Rakúsko-Uhorskom, ktoré obviňovalo Srbsko z podpory atentátnikov. Dva dni po incidente žiadalo Rakúsko-Uhorsko a Nemecko, aby Srbsko zahájilo vyšetrovanie. Po vypršaní ultimáta s ostro formulovanými podmienkami pre Srbsko, 28. júla vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. Aj keď bol atentát iba zámienkou, znamenal nielen zánik habsburskej monarchie, ale aj dovtedajšej podoby celého sveta.