Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karpatsko-duklianska operácia bola jednou z najťažších a najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) - Tak ako každý rok sa aj tentoraz na pietnych miestach na Dukle a vo Svidníku uskutočnia spomienkové akty. Pamätný deň Deň obetí Dukly pripadá na 6. októbra, keď si pripomenieme 78. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá je spätá so začiatkom oslobodzovacích bojov na území Slovenska.
Zámerom operácie bolo rozbitie nacistických vojsk v predhorí Karpát a rýchlym prechodom karpatskými hrebeňmi prejsť na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Karpatsko-duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944 a trvala do 28. októbra 1944 ako súčasť širšie vedenej Východokarpatskej operácie.
Sovietske vojská a jednotky 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu museli prekonať nacistickými vojskami úporne bránené horské pásma. Po zlomení odporu protivníka sa im podarilo ovládnuť Dukliansky priesmyk takmer až po mesiaci bojov 6. októbra 1944.
Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť, ale vzhľadom na vypuknutie SNP zmenilo hlavné sovietske velenie plány so zámerom pomôcť Povstaniu. Napriek tomu, že operácia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnila hlavný cieľ spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené stiahnuť z východného Slovenska 12.500 mužov, čo sa priaznivo odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu.
Karpatsko-duklianska operácia bola jednou z najťažších a najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. Vyžiadala si veľké obete na obidvoch stranách bojovej línie. Sovietska 38. armáda stratila 13.264 vojakov, 48.750 utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. čs. armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1630 vojakov a 4069 ich bolo zranených. Straty na strane nacistických vojsk sa odhadovali na 52.000 padlých a zranených.
Boje v oblasti Duklianskeho priesmyku a obete druhej svetovej vojny pripomínajú národné kultúrne pamiatky Duklianske bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku. Dominantou národnej kultúrnej pamiatky je 28 metrov vysoký Pamätník čs. armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa architektonického návrhu českého architekta Josefa Grusa.
Pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka, ktorú stvárnil český sochár Jan Adolf Vítek. Súsošie Žalujem, ktoré vytvoril slovenský sochár Ján Kulich, bolo umiestnené do zmodernizovaných priestorov vyhliadkovej veže Dukla.
Zámerom operácie bolo rozbitie nacistických vojsk v predhorí Karpát a rýchlym prechodom karpatskými hrebeňmi prejsť na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Karpatsko-duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944 a trvala do 28. októbra 1944 ako súčasť širšie vedenej Východokarpatskej operácie.
Sovietske vojská a jednotky 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu museli prekonať nacistickými vojskami úporne bránené horské pásma. Po zlomení odporu protivníka sa im podarilo ovládnuť Dukliansky priesmyk takmer až po mesiaci bojov 6. októbra 1944.
Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť, ale vzhľadom na vypuknutie SNP zmenilo hlavné sovietske velenie plány so zámerom pomôcť Povstaniu. Napriek tomu, že operácia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnila hlavný cieľ spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené stiahnuť z východného Slovenska 12.500 mužov, čo sa priaznivo odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu.
Karpatsko-duklianska operácia bola jednou z najťažších a najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. Vyžiadala si veľké obete na obidvoch stranách bojovej línie. Sovietska 38. armáda stratila 13.264 vojakov, 48.750 utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. čs. armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1630 vojakov a 4069 ich bolo zranených. Straty na strane nacistických vojsk sa odhadovali na 52.000 padlých a zranených.
Boje v oblasti Duklianskeho priesmyku a obete druhej svetovej vojny pripomínajú národné kultúrne pamiatky Duklianske bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku. Dominantou národnej kultúrnej pamiatky je 28 metrov vysoký Pamätník čs. armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa architektonického návrhu českého architekta Josefa Grusa.
Pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka, ktorú stvárnil český sochár Jan Adolf Vítek. Súsošie Žalujem, ktoré vytvoril slovenský sochár Ján Kulich, bolo umiestnené do zmodernizovaných priestorov vyhliadkovej veže Dukla.
