M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a kde sa každý rok konajú spomienkové slávnosti.
Košariská/Bratislava 4. mája (TASR) - Ako výraz úcty k jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín je 4. máj, teda výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika na Slovensku, pamätným dňom. Vyhlásený bol na základe zákona Národnej rady SR o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorý prijali poslanci 20. októbra 1993.
Život tejto výnimočnej osobnosti - úspešného diplomata, štátnika, vojaka, vedca, astronóma a cestovateľa, jedného zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov - ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristávaní neďaleko Bratislavy. Vo štvrtok, 4. mája, uplynie od tejto tragédie 104 rokov.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Základné vzdelanie získal v rodnej obci. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši sa výrazne spoločensky angažoval. V roku 1898 zamieril do Prahy na vysokoškolské štúdiá, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 odišiel do Francúzska.
Po pol roku života v Paríži začal pracovať v slávnom observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, Spojené štáty i Južnú Ameriku. Od roku 1905 do roku 1919 precestoval všetky kontinenty, okrem Antarktídy.
Na snímke príslušníci čestnej stráže počas celoslovenskej spomienkovej slávnosti pri príležitosti výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle.Foto: TASR/Martin Palkovič
Francúzskym občanom sa stal M. R. Štefánik v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie. Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Súčasne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži
Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatný československý štát vznikol 28. októbra 1918.
Minister vojny novovzniknutého štátu, generál Štefánik zahynul 4. mája 1919 vo veku nedožitých 39 rokov, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji.
M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a kde sa každý rok konajú spomienkové slávnosti.
4. máj 1919 sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri Ivanke pri Dunaji zrazu zrútilo na zem. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Tragická nehoda dodnes nie je objasnená. Lietadlo, v ktorom zahynul Milan Rastislav Štefánik v roku 1919 pri Ivanke pri Dunaji. Foto: TASR/reprofoto
