Bratislava 13. apríla (TASR) - V noci z 13. na 14. apríla 1950 vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov v bývalom Československu. Začala sa tajná Akcia K (kláštory), známa aj pod názvom Barbarská noc, ktorá bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov.

V tom čase už mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila. Akcia v takom rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším nielen v Československu, ale v celej strednej Európe.

Zo Zákona Národnej rady SR č. 241 z roku 1993 je 13. apríl pamätným dňom a pripomína sa ako Deň nespravodlivo stíhaných. Pri tejto príležitosti sa na viacerých miestach na Slovensku konajú spomienkové pobožnosti.

Udalosti pred začiatkom Akcie K predchádzalo ultimátum vtedajšieho ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa uskutočnil v Prahe vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.

Po akcii K sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila akcia K2, v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí, žijúcich v 76 kláštoroch.

"Nastal buchot pušiek a automatov po chodbe. Vrazili do toho domu, kde sme bývali: ´Okamžite sa obliecť, zobrať len to najnutnejšie oblečenie a nastúpiť dolu na vrátnicu!´ Tam už čakali autobusy. Cestou autobusom sme aj uvažovali, či náhodou nepôjdeme priamo, po nejakom dohovore s vedením Sovietskeho zväzu niekam na Sibír. Ukázalo sa, že sme išli do Podolínca a tam už bolo niekoľko stoviek ďalších," takto opísal tragické okamihy Teodor Hlaváč, ktorého zastihla Barbarská noc z 3. na 4. mája 1950 v kláštore na nitrianskej Kalvárii.

Rehoľníci na Slovensku boli sústredení do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Režim v takzvaných sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych väznici. Mnohí rehoľníci nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzení.

Po Akcii K nasledovala Akcia R (rehoľníčky), počas ktorej došlo koncom augusta 1950 k násilnej likvidácii ženských reholí. Takmer 2000 rehoľníčok umiestnili do 16 sústreďovacích kláštorov.

Rehoľný život sa v Československu obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie však priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989.