Paríž/New York/Bratislava 21. mája (TASR) – Ľudské práva, dôstojnosť a kultúrna rozmanitosť sú hlavnými posolstvami Organizácie Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) pri príležitosti Svetového dňa kultúrnej diverzity pre dialóg a rozvoj, ktorý pripadá na 21. máj. Vyzýva jednotlivých ľudí aj organizácie na celom svete, aby robili konkrétne opatrenia na zachovanie a podporu rozmanitosti.

Po tom, ako Valné zhromaždenie OSN v novembri 2001 prijalo Všeobecnú deklaráciu UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, vyhlásilo v decembri 2002 Svetový deň kultúrnej diverzity pre dialóg a rozvoj na 21. mája. Vo všeobecnosti je tento deň príležitosťou na to, aby sa ľudia na celom svete hlbšie zamysleli nad hodnotami kultúrnej rozmanitosti a lepšie ich pochopili.

V súvislosti s týmto dňom kladie UNESCO dôraz aj na zápas proti nevyváženosti v oblasti výmen kultúrnych tovarov, ďalej na zachovanie najzraniteľnejších kultúr, na nevyhnutnosť realizovania kultúrnej politiky a štrukturálnych opatrení v rozvojových krajinách, pričom veľká pozornosť sa má venovať kultúrnej politike aj na národnej úrovni.

Tri štvrtiny najväčších svetových konfliktov majú kultúrny rozmer a 89 percent všetkých súčasných konfliktov na svete sa odohráva v krajinách s nízkym medzikultúrnym dialógom. Prioritou musí teda podľa UNESCO byť posilnenie komunikácie s cieľom nadviazať účinnú spoluprácu a udržať mier.

Podľa údajov UNESCO je kultúrny a kreatívny sektor jedným z najsilnejších motorov rozvoja na svete. Predstavuje viac ako 48 miliónov pracovných miest na celom svete, z ktorých takmer polovicu tvoria ženy, čo predstavuje 6,2 percenta všetkých existujúcich pracovných miest a 3,1 percenta svetového HDP. Je to tiež odvetvie, ktoré zamestnáva a poskytuje príležitosti najväčšiemu počtu mladých ľudí vo veku do 30 rokov.

Kultúrny a kreatívny sektor však stále nemá miesto, ktoré by si zaslúžil vo verejnej politike a medzinárodnej spolupráci. V snahe zmeniť to sa zišli v septembri 2022 delegácie zo 150 štátov v Mexiku na najväčšej svetovej konferencii venovanej kultúre za posledných 40 rokov.

Jednomyseľne prijali historickú Deklaráciu kultúry, ktorá potvrdzuje kultúru ako "globálny verejný statok" a vyzýva, aby bola začlenená ako samostatný cieľ do rozvojovej agendy po roku 2030.

Deklarácia vymedzuje súbor kultúrnych práv, ktoré je potrebné zohľadniť vo verejnej politike. Tie siahajú od sociálnych a hospodárskych práv umelcov až po umeleckú slobodu, právo domorodých komunít chrániť vedomosti svojich predkov a ochranu i podporu kultúrneho a prírodného dedičstva.

Dokument taktiež vyzýva na zásadnú reguláciu digitálneho sektora, najmä hlavných platforiem, v prospech online kultúrnej rozmanitosti, práv duševného vlastníctva umelcov a spravodlivého prístupu k obsahu pre všetkých.

Po prijatí Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj Organizáciou Spojených národov v septembri 2015 a rezolúcie o kultúre a udržateľnom rozvoji, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v decembri 2015, je posolstvo Svetového dňa kultúrnej rozmanitosti pre dialóg a rozvoj dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Sedemnásť cieľov trvalo udržateľného rozvoja možno najlepšie dosiahnuť využitím tvorivého potenciálu rôznych svetových kultúr a zapojením sa do nepretržitého dialógu s cieľom zabezpečiť, aby všetci členovia spoločnosti mali prospech z trvalo udržateľného rozvoja.

Kultúrna rozmanitosť je hnacou silou rozvoja nielen vzhľadom na hospodársky rast, ale aj ako prostriedok na vedenie intelektuálneho, citového, morálneho a duchovného života. Je to zachytené v kultúrnych konvenciách, ktoré poskytujú pevný základ pre podporu kultúrnej rozmanitosti. Kultúrna rozmanitosť je preto prínosom, ktorý je nevyhnutný na zníženie chudoby a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja.

Prijatie a uznanie kultúrnej rozmanitosti – najmä prostredníctvom inovačného využívania médií a informačných a komunikačných technológií – zároveň prispieva k dialógu medzi civilizáciami a kultúrami, rešpektu a vzájomnému porozumeniu.





Zdroj: www.un.org