Tento rok bude desiaty októbrový deň venovaný úvahám o vzťahu medzi používaním trestu smrti a mučením alebo iným krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom.
Autor TASR
Montreuil/Štrasburg 10. októbra (TASR) – Svetová koalícia proti trestu smrti (WCADP), ktorá je medzinárodnou alianciou mimovládnych organizácií, advokátskych združení, miestnych samospráv a odborov, vyhlásila v roku 2003 Svetový deň proti trestu smrti, ktorý pripadá na 10. október. Jeho cieľom je najmä povzbudiť a posilniť medzinárodnú verejnú mienku i verejných činiteľov a zjednotiť ich v úsilí presadiť zrušenie hrdelného trestu.
Na Svetový deň proti trestu smrti nadviazal o štyri roky neskôr Európsky deň proti trestu smrti, ktorý vyhlásila 26. septembra 2007 Rada Európy (RE). Na medzinárodnej konferencii Európa proti trestu smrti podpísali 10. októbra 2007 v Lisabone zástupcovia Rady Európy, Európskej komisie, Európskej únie a ministri spravodlivosti ďalších krajín rezolúciu ustanovujúcu 10. október za Európsky deň proti trestu smrti.
Verejnosť si tak každoročne v rovnaký deň pripomína Svetový a aj Európsky deň proti trestu smrti. Podľa Európskej komisie je "trest smrti porušením najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život, a pre trest smrti neexistuje ospravedlnenie". Zrušenie trestu smrti sa považuje za prirodzenú podmienku na vstup do Rady Európy.
Tento rok bude desiaty októbrový deň venovaný úvahám o vzťahu medzi používaním trestu smrti a mučením alebo iným krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom. Podľa WCADP sú druhy mučenia a iného zlého zaobchádzania rozmanité a početné. Ako koalícia uvádza na svojej stránke, v mnohých prípadoch sa fyzické alebo psychické mučenie uplatňuje počas vypočúvania s cieľom vynútiť si priznanie k trestným činom.
Podľa štatistík ľudskoprávnej mimovládnej organizácie Amnesty Inernational medzi päť štátov, ktoré v roku 2021 popravili najviac ľudí na svete, patria Čína, Irán, Egypt, Saudská Arábia a Sýria. Usmrtenie sa vlani najčastejšie uskutočňovalo sťatím hlavy, obesením, použitím smrteľnej injekcie či zastrelením.
V minulom roku tiež organizácia zaznamenala najmenej 579 popráv v 18 krajinách, čo je o 20 percent viac ako v roku 2020, keď sa trest smrti vykonal v najmenej 483 prípadoch.
Amnesty International zastáva názor, že trest smrti porušuje ľudské práva, najmä právo na život a právo na život bez mučenia a krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Obe práva sú chránené Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorú prijala Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 1948. Do konca roka 2021 zrušilo trest smrti celkovo 108 krajín. Naopak, udelenie hrdelného trestu odsúdeným umožňuje 55 krajín.
Zdroje:
amnesty.org
worldcoalition.org
Na Svetový deň proti trestu smrti nadviazal o štyri roky neskôr Európsky deň proti trestu smrti, ktorý vyhlásila 26. septembra 2007 Rada Európy (RE). Na medzinárodnej konferencii Európa proti trestu smrti podpísali 10. októbra 2007 v Lisabone zástupcovia Rady Európy, Európskej komisie, Európskej únie a ministri spravodlivosti ďalších krajín rezolúciu ustanovujúcu 10. október za Európsky deň proti trestu smrti.
Verejnosť si tak každoročne v rovnaký deň pripomína Svetový a aj Európsky deň proti trestu smrti. Podľa Európskej komisie je "trest smrti porušením najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život, a pre trest smrti neexistuje ospravedlnenie". Zrušenie trestu smrti sa považuje za prirodzenú podmienku na vstup do Rady Európy.
Tento rok bude desiaty októbrový deň venovaný úvahám o vzťahu medzi používaním trestu smrti a mučením alebo iným krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom. Podľa WCADP sú druhy mučenia a iného zlého zaobchádzania rozmanité a početné. Ako koalícia uvádza na svojej stránke, v mnohých prípadoch sa fyzické alebo psychické mučenie uplatňuje počas vypočúvania s cieľom vynútiť si priznanie k trestným činom.
Podľa štatistík ľudskoprávnej mimovládnej organizácie Amnesty Inernational medzi päť štátov, ktoré v roku 2021 popravili najviac ľudí na svete, patria Čína, Irán, Egypt, Saudská Arábia a Sýria. Usmrtenie sa vlani najčastejšie uskutočňovalo sťatím hlavy, obesením, použitím smrteľnej injekcie či zastrelením.
V minulom roku tiež organizácia zaznamenala najmenej 579 popráv v 18 krajinách, čo je o 20 percent viac ako v roku 2020, keď sa trest smrti vykonal v najmenej 483 prípadoch.
Amnesty International zastáva názor, že trest smrti porušuje ľudské práva, najmä právo na život a právo na život bez mučenia a krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Obe práva sú chránené Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorú prijala Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 1948. Do konca roka 2021 zrušilo trest smrti celkovo 108 krajín. Naopak, udelenie hrdelného trestu odsúdeným umožňuje 55 krajín.
Zdroje:
amnesty.org
worldcoalition.org