Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Legenda o troch kráľoch z východu, ktorí navštívili novonarodeného Ježiša v Betleheme, má pramene v Matúšovom evanjeliu.
Autor TASR
Bratislava 6. januára (TASR) - V sobotu 6. januára si katolíci i veriaci ďalších kresťanských cirkví pripomenú Sviatok Zjavenia Pána alebo tiež sviatok Troch kráľov. Sviatok pripomína okamih, keď sa Ježiš Kristus zjavil ako Mesiáš Izraela, Spasiteľ sveta a Boží Syn.
Donedávna sa 6. januára svätil aj krst Pána v rieke Jordán, ale od roku 1969 ho rímskokatolícka cirkev stanovila na nedeľu nasledujúcu po 6. januári, teda tento rok pripadá na 7. januára. V tento deň sa tiež oficiálne končí vianočné obdobie rímskokatolíckeho liturgického roka.
Legenda o troch kráľoch z východu, ktorí navštívili novonarodeného Ježiša v Betleheme, má pramene v Matúšovom evanjeliu. V ňom sa však spomínajú iba všeobecne ako mudrci z východu, ktorí priniesli Ježišovi tri dary: zlato, kadidlo a myrhu. Možno práve z počtu darov neskôr vznikla tradícia, že malo ísť o troch panovníkov menom Gašpar, Melichar a Baltazár. K Ježiškovi ich malo priviesť svetlo Betlehemskej hviezdy.
Prvý raz sa o troch mudrcoch zmieňuje v 3. storočí grécky teológ a spisovateľ Origenes. Traja králi a ich mená sa potom spomínajú v 6. a 7. storočí. Ich relikvie mala nájsť svätá Helena, ktorá ich priviezla do Konštantínopolu (dnešný Istanbul), a jej syn ich daroval milánskemu biskupovi Eustorgiovi. V roku 1158, keď Miláno dobyl cisár Fridrich Barbarossa, boli prevezené do Kolína a od roku 1948 je relikviár uložený v kolínskom dóme.
Traja králi sú tradičnými postavami betlehemov aj vianočných a trojkráľových hier. Vo sviatok Zjavenia Pána kňazi počas slávnostných omší posväcujú trojkráľovú vodu soľou, kriedou a tymianom. K tradícii patrí aj posvätenie domov či kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzajú domy a požehnávajú príbytky. Kropia ich svätenou vodou a v hornej časti dverí napíšu kriedou aktuálny rok a spojenie písmen C, M, B, skratku latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus nech požehná náš príbytok.
V byzantsko-slovanskom obrade, ale aj v iných východných obradoch sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume 6. januára. Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov Ježišovi už v deň narodenia Spasiteľa, 25. decembra.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce.
Donedávna sa 6. januára svätil aj krst Pána v rieke Jordán, ale od roku 1969 ho rímskokatolícka cirkev stanovila na nedeľu nasledujúcu po 6. januári, teda tento rok pripadá na 7. januára. V tento deň sa tiež oficiálne končí vianočné obdobie rímskokatolíckeho liturgického roka.
Legenda o troch kráľoch z východu, ktorí navštívili novonarodeného Ježiša v Betleheme, má pramene v Matúšovom evanjeliu. V ňom sa však spomínajú iba všeobecne ako mudrci z východu, ktorí priniesli Ježišovi tri dary: zlato, kadidlo a myrhu. Možno práve z počtu darov neskôr vznikla tradícia, že malo ísť o troch panovníkov menom Gašpar, Melichar a Baltazár. K Ježiškovi ich malo priviesť svetlo Betlehemskej hviezdy.
Prvý raz sa o troch mudrcoch zmieňuje v 3. storočí grécky teológ a spisovateľ Origenes. Traja králi a ich mená sa potom spomínajú v 6. a 7. storočí. Ich relikvie mala nájsť svätá Helena, ktorá ich priviezla do Konštantínopolu (dnešný Istanbul), a jej syn ich daroval milánskemu biskupovi Eustorgiovi. V roku 1158, keď Miláno dobyl cisár Fridrich Barbarossa, boli prevezené do Kolína a od roku 1948 je relikviár uložený v kolínskom dóme.
Traja králi sú tradičnými postavami betlehemov aj vianočných a trojkráľových hier. Vo sviatok Zjavenia Pána kňazi počas slávnostných omší posväcujú trojkráľovú vodu soľou, kriedou a tymianom. K tradícii patrí aj posvätenie domov či kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzajú domy a požehnávajú príbytky. Kropia ich svätenou vodou a v hornej časti dverí napíšu kriedou aktuálny rok a spojenie písmen C, M, B, skratku latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus nech požehná náš príbytok.
V byzantsko-slovanskom obrade, ale aj v iných východných obradoch sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume 6. januára. Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov Ježišovi už v deň narodenia Spasiteľa, 25. decembra.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce.
