Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedecké úspechy Ľubora Kresáka ocenila aj medzinárodná astronomická komunita. Jeho meno nesie planétka č. 1849 Kresák.
Autor TASR
Topoľčany/Bratislava 22. augusta (TASR) - Významný slovenský astronóm, člen korešpondent SAV a ČSAV Ľubor Kresák sa narodil 23. augusta 1927 v Topoľčanoch. V tomto roku by sa dožil 85 rokov. Zomrel náhle 20. januára 1994 vo veku 66 rokov.
Po absolvovaní Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, kde získal aj titul doktora prírodných vied (1951), pracoval do r. 1955 v Astronomickom observatóriu na Skalnatom Plese. V tomto čase prednášal astronómiu na VŠP v Prešove (1952–1955). V roku 1955 sa stal vedúcim oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave a začal prednášať astronómiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Titul kandidáta vied získal v r. 1957, o štyri roky neskôr sa habilitoval, doktorom vied sa stal v r. 1967, o rok ho zvolili za člena korešpondenta SAV a v roku 1988 za člena korešpondenta Československej akadémie vied. V roku 1993 sa stal prvým slovenským profesorom astronómie. V Astronomickom ústave SAV zastával funkciu zástupcu riaditeľa.
Ľubomír Kresák sa vyznamenal viacerými objavmi
Ľubor Kresák sa venoval pozorovaniu komét, asteroidov a meteorov. Zaoberal sa ich priestorovým rozložením a pohybom, skúmal ich pôvod a vývoj. Objavil dve kométy: v roku 1951 kométu Tuttle–Giacobini–Kresák a v roku 1954 kométu Kresák–Peltier. Je autorom teoretických prác o evolučných vzťahoch medzi kométami, asteroidmi a meteoroidmi. Medzi jeho najvýznamnejšie výsledky patrí objasnenie procesu starnutia, dĺžky existencie a spôsobu zániku komét, objav a vysvetlenie rezonančných medzier v sústave komét, určenie hmotnosti sústavy asteroidov, objasnenie pôvodu Tunguzského meteoritu atď. Jeho zásluhou sa Astronomický ústav SAV zaradil medzi popredné svetové pracoviská vo výskume medziplanetárnej hmoty. Profesor Kresák založil vedeckú školu v oblasti vzájomných súvislostí medzi jednotlivými populáciami medziplanetárnych telies, ktorá si získala uznanie v astronomickom svete. Počet odvolávok na jeho vedecké práce dávno prekročil číslo 1500 a v posledných rokoch sa pohyboval okolo 100 citácií za rok.
Bol známy doma i vo svete
Vedecké úspechy Ľubora Kresáka ocenila aj medzinárodná astronomická komunita. Jeho meno nesie planétka č. 1849 Kresák. V roku 1961 sa stal úradujúcim predsedom komisie pre meteory a meteority Medzinárodnej astronomickej únie (MAÚ ) a v rokoch 1973–1976 bol prezidentom komisie pre polohy a pohyb malých planét, komét a satelitov MAÚ. V roku 1975 sa stal členom riadiaceho výboru Medzinárodného programu pre výskum slnečnej sústavy. V roku 1979 ho zvolili za viceprezidenta MAÚ. Od roku 1958 bol členom a od roku 1971 podpredsedom Československého národného komitétu astronomického. Bol zakladajúcim členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a dlhoročným členom jeho hlavného výboru. Ocenením Kresákovej vedeckej práce doma bolo udelenie Štátnej ceny v roku 1970.
Po absolvovaní Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, kde získal aj titul doktora prírodných vied (1951), pracoval do r. 1955 v Astronomickom observatóriu na Skalnatom Plese. V tomto čase prednášal astronómiu na VŠP v Prešove (1952–1955). V roku 1955 sa stal vedúcim oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave a začal prednášať astronómiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Titul kandidáta vied získal v r. 1957, o štyri roky neskôr sa habilitoval, doktorom vied sa stal v r. 1967, o rok ho zvolili za člena korešpondenta SAV a v roku 1988 za člena korešpondenta Československej akadémie vied. V roku 1993 sa stal prvým slovenským profesorom astronómie. V Astronomickom ústave SAV zastával funkciu zástupcu riaditeľa.
Ľubomír Kresák sa vyznamenal viacerými objavmi
Ľubor Kresák sa venoval pozorovaniu komét, asteroidov a meteorov. Zaoberal sa ich priestorovým rozložením a pohybom, skúmal ich pôvod a vývoj. Objavil dve kométy: v roku 1951 kométu Tuttle–Giacobini–Kresák a v roku 1954 kométu Kresák–Peltier. Je autorom teoretických prác o evolučných vzťahoch medzi kométami, asteroidmi a meteoroidmi. Medzi jeho najvýznamnejšie výsledky patrí objasnenie procesu starnutia, dĺžky existencie a spôsobu zániku komét, objav a vysvetlenie rezonančných medzier v sústave komét, určenie hmotnosti sústavy asteroidov, objasnenie pôvodu Tunguzského meteoritu atď. Jeho zásluhou sa Astronomický ústav SAV zaradil medzi popredné svetové pracoviská vo výskume medziplanetárnej hmoty. Profesor Kresák založil vedeckú školu v oblasti vzájomných súvislostí medzi jednotlivými populáciami medziplanetárnych telies, ktorá si získala uznanie v astronomickom svete. Počet odvolávok na jeho vedecké práce dávno prekročil číslo 1500 a v posledných rokoch sa pohyboval okolo 100 citácií za rok.
Bol známy doma i vo svete
Vedecké úspechy Ľubora Kresáka ocenila aj medzinárodná astronomická komunita. Jeho meno nesie planétka č. 1849 Kresák. V roku 1961 sa stal úradujúcim predsedom komisie pre meteory a meteority Medzinárodnej astronomickej únie (MAÚ ) a v rokoch 1973–1976 bol prezidentom komisie pre polohy a pohyb malých planét, komét a satelitov MAÚ. V roku 1975 sa stal členom riadiaceho výboru Medzinárodného programu pre výskum slnečnej sústavy. V roku 1979 ho zvolili za viceprezidenta MAÚ. Od roku 1958 bol členom a od roku 1971 podpredsedom Československého národného komitétu astronomického. Bol zakladajúcim členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a dlhoročným členom jeho hlavného výboru. Ocenením Kresákovej vedeckej práce doma bolo udelenie Štátnej ceny v roku 1970.
