Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave na Železnej studničke, tiež v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši.
Autor TASR
Chicago/Bratislava 1. mája (TASR) - Sviatok práce - 1. máj - sa viaže k udalostiam z roku 1886, keď v Spojených štátoch amerických (USA) desaťtisíce ľudí počas demonštrácií požadovali osemhodinový pracovný čas. Prvý máj za Sviatok práce stanovili v roku 1889 účastníci zakladajúceho kongresu II. Internacionály. V Slovenskej republike (SR) je 1. máj dňom pracovného pokoja.
Pred 138 rokmi, 1. mája 1886, po dohode odborových zväzov USA a Kanady, v uliciach amerických miest demonštrovali desaťtisíce ľudí a požadovali osemhodinový pracovný čas či zrušenie detskej práce. Koncom 19. storočia prebiehala totiž priemyselná revolúcia a ľudia v továrňach nezriedka pracovali v ťažkých podmienkach 14 až 16 hodín.
Do generálneho štrajku sa v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. Centrom protestov sa stalo Chicago, kde po troch dňoch štrajky a demonštrácie vyústili do krviprelievania. Zrážky s políciou si vyžiadali takmer dve desiatky mŕtvych a 50 ťažko zranených.
Ako pamiatku na tieto udalosti prijal parížsky kongres II. Internacionály v júli 1889 uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v USA, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave na Železnej studničke, tiež v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol zákonom z marca 1919 vyhlásený 1. máj za štátny sviatok. Oslavy sa vtedy niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Po februárových udalostiach v roku 1948, keď v Československu zavládla komunistická totalita, sa prvomájové manifestácie zmenili na propagandistické ciele a účasť na nich bola povinná. Tento deň sa zneužíval aj v bývalom Sovietskom zväze a ďalších krajinách tzv. východného bloku.
V bývalom Sovietskom zväze predstavitelia vedenia krajiny a komunistickej strany naposledy stáli na tribúne Mauzólea V. I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. Od roku 1992 v Ruskej federácii dostal 1. máj nový názov - Sviatok jari a práce.
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že má korene v USA, Američania a Kanaďania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. V Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Tento deň má aj cirkevný rozmer. Veriaci katolíckej cirkvi si pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Sv. Jozefa za ochrancu cirkvi oficiálne vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1870 a pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich. Od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
Pred 138 rokmi, 1. mája 1886, po dohode odborových zväzov USA a Kanady, v uliciach amerických miest demonštrovali desaťtisíce ľudí a požadovali osemhodinový pracovný čas či zrušenie detskej práce. Koncom 19. storočia prebiehala totiž priemyselná revolúcia a ľudia v továrňach nezriedka pracovali v ťažkých podmienkach 14 až 16 hodín.
Do generálneho štrajku sa v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. Centrom protestov sa stalo Chicago, kde po troch dňoch štrajky a demonštrácie vyústili do krviprelievania. Zrážky s políciou si vyžiadali takmer dve desiatky mŕtvych a 50 ťažko zranených.
Ako pamiatku na tieto udalosti prijal parížsky kongres II. Internacionály v júli 1889 uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v USA, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave na Železnej studničke, tiež v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol zákonom z marca 1919 vyhlásený 1. máj za štátny sviatok. Oslavy sa vtedy niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Po februárových udalostiach v roku 1948, keď v Československu zavládla komunistická totalita, sa prvomájové manifestácie zmenili na propagandistické ciele a účasť na nich bola povinná. Tento deň sa zneužíval aj v bývalom Sovietskom zväze a ďalších krajinách tzv. východného bloku.
V bývalom Sovietskom zväze predstavitelia vedenia krajiny a komunistickej strany naposledy stáli na tribúne Mauzólea V. I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. Od roku 1992 v Ruskej federácii dostal 1. máj nový názov - Sviatok jari a práce.
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že má korene v USA, Američania a Kanaďania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. V Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Tento deň má aj cirkevný rozmer. Veriaci katolíckej cirkvi si pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Sv. Jozefa za ochrancu cirkvi oficiálne vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1870 a pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich. Od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.