Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Balíček kockového cukru obsahoval viac ako pol kilogramu kociek s hranou dlhou 1,5 alebo 1,2 centimetra (cm).
Autor TASR
Dačice/Bratislava 23. januára (TASR) - Prvá kocka cukru uzrela svetlo sveta v dnešnej susednej Českej republike (ČR) pred 175 rokmi. Rafinéria cukru v českých Dačiciach existovala síce iba 19 rokov (1833–1852), priniesla však tomuto takmer zabudnutému kraju lesov a lúk svetové prvenstvo.
Riaditeľom rafinérie sa stal v roku 1940 Jakub Kryštof Rad. Bol to nesmierne technicky zdatný odborník, ktorý sa hneď po svojom nástupe do funkcie pustil do modernizácie fabriky.
Keď sa manželka úspešného riaditeľa porezala pri sekaní cukru, ktorý sa v tom čase tvaroval do hrúd, klobúkov alebo homolí, požiadala manžela, aby vymyslel menšie, praktickejšie formovanie.
V novembri 1841 vyriešil Jakub Kryštof Rad tento problém vynálezom lisu na výrobu kockového cukru a po roku, teda 23. januára 1843 mu bol priznaný patent na výrobu sladkých kociek. Svoj patent predal majiteľom rafinérie a ešte v tom istom roku sa začal kockový (tzv. čajový) cukor z Dačíc dodávať do celej vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie.
Balíček kockového cukru obsahoval viac ako pol kilogramu kociek s hranou dlhou 1,5 alebo 1,2 centimetra (cm). Drobné kocky cukru sa rozleteli do sveta a ich vzhľad a praktické balenie sa tešili veľkému úspechu. Potom, čo zožali obrovský aplauz v hlavnom meste bývalej rakúsko-uhorskej monarchie Viedni (dnes Rakúsko), predala malá, len ťažko prežívajúca dačická rafinéria povolenie vyrábať kockový cukor aj do Pruska, Saska, Bavorska, Švajčiarska a Veľkej Británie. Kockový cukor neskôr dodávali aj vo viacerých farbách, čím sa stal atraktívnejší.
Starý zdokonalený patent má už 175 rokov, ale využíva sa pri lisovaní sladkých kociek dodnes.
Jej tvorcovi Jakubovi Kryštofovi Radovi, respektíve jeho kocke cukru, vďačné mesto Dačice postavilo žulový pomník.
V roku 2003 bola na budove Kultúrneho strediska v Dačiciach, osadená pamätná tabuľa, na ktorej odhalení sa zúčastnila prapravnučka Jakuba Kryštofa Rada – pani Elisabeth Würrer-Alder.
Riaditeľom rafinérie sa stal v roku 1940 Jakub Kryštof Rad. Bol to nesmierne technicky zdatný odborník, ktorý sa hneď po svojom nástupe do funkcie pustil do modernizácie fabriky.
Keď sa manželka úspešného riaditeľa porezala pri sekaní cukru, ktorý sa v tom čase tvaroval do hrúd, klobúkov alebo homolí, požiadala manžela, aby vymyslel menšie, praktickejšie formovanie.
V novembri 1841 vyriešil Jakub Kryštof Rad tento problém vynálezom lisu na výrobu kockového cukru a po roku, teda 23. januára 1843 mu bol priznaný patent na výrobu sladkých kociek. Svoj patent predal majiteľom rafinérie a ešte v tom istom roku sa začal kockový (tzv. čajový) cukor z Dačíc dodávať do celej vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie.
Balíček kockového cukru obsahoval viac ako pol kilogramu kociek s hranou dlhou 1,5 alebo 1,2 centimetra (cm). Drobné kocky cukru sa rozleteli do sveta a ich vzhľad a praktické balenie sa tešili veľkému úspechu. Potom, čo zožali obrovský aplauz v hlavnom meste bývalej rakúsko-uhorskej monarchie Viedni (dnes Rakúsko), predala malá, len ťažko prežívajúca dačická rafinéria povolenie vyrábať kockový cukor aj do Pruska, Saska, Bavorska, Švajčiarska a Veľkej Británie. Kockový cukor neskôr dodávali aj vo viacerých farbách, čím sa stal atraktívnejší.
Starý zdokonalený patent má už 175 rokov, ale využíva sa pri lisovaní sladkých kociek dodnes.
Jej tvorcovi Jakubovi Kryštofovi Radovi, respektíve jeho kocke cukru, vďačné mesto Dačice postavilo žulový pomník.
V roku 2003 bola na budove Kultúrneho strediska v Dačiciach, osadená pamätná tabuľa, na ktorej odhalení sa zúčastnila prapravnučka Jakuba Kryštofa Rada – pani Elisabeth Würrer-Alder.
