Častým mýtom je, že yperit bol prvým bojovým plynom, toto prvenstvo však patrí chlóru.
Autor TASR
Bratislava 10. júla (TASR) - Rakúsko-Uhorsko po dohode s Nemeckom vypovedalo 28. júla 1914 vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna.
Summit Európskej únie (EÚ) sa 26. júna 2014 prvýkrát od prijatia Lisabonskej zmluvy konal mimo belgického Bruselu. Prvú časť dvojdňového zasadnutia Európskej rady lídri EÚ strávili v belgickom meste Ypres, kde si pripomenuli 100 rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny.
Pre Belgičanov, ale aj Britov je Ypres v západnej časti Flámska mučenícke mesto, ktoré naplno spoznalo hrôzy prvej svetovej vojny. Ypres dalo názov horčicovému plynu (yperit), ktorý bol prvýkrát použitý v bojoch pri tomto meste.
Pľuzgierotvorný yperit je chemickou zbraňou hromadného ničenia. Účinnou zbraňou sa stal v rukách Nemcov, neskôr ho používali aj iné armády. Yperit vynašiel nemecký chemik Fritz Haber, ktorý sa preslávil vo svete chémie aj udelením Nobelovej ceny za chémiu za syntetizovanie amoniaku (1918).
Okrem toho, že yperit spôsoboval dýchacie problémy, pri styku s pokožkou spôsoboval aj rozsiahle popáleniny. Ďalšou jeho strašnou bojovou výhodou bolo, že mohol byť v kvapalnej podobe obsahom mínometných granátov a po dosiahnutí cieľa a zvýšení teploty sa z neho stal plyn prinášajúci smrť.
Častým mýtom je, že yperit bol prvým bojovým plynom, toto prvenstvo však patrí chlóru.
Summit Európskej únie (EÚ) sa 26. júna 2014 prvýkrát od prijatia Lisabonskej zmluvy konal mimo belgického Bruselu. Prvú časť dvojdňového zasadnutia Európskej rady lídri EÚ strávili v belgickom meste Ypres, kde si pripomenuli 100 rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny.
Pre Belgičanov, ale aj Britov je Ypres v západnej časti Flámska mučenícke mesto, ktoré naplno spoznalo hrôzy prvej svetovej vojny. Ypres dalo názov horčicovému plynu (yperit), ktorý bol prvýkrát použitý v bojoch pri tomto meste.
Pľuzgierotvorný yperit je chemickou zbraňou hromadného ničenia. Účinnou zbraňou sa stal v rukách Nemcov, neskôr ho používali aj iné armády. Yperit vynašiel nemecký chemik Fritz Haber, ktorý sa preslávil vo svete chémie aj udelením Nobelovej ceny za chémiu za syntetizovanie amoniaku (1918).
Okrem toho, že yperit spôsoboval dýchacie problémy, pri styku s pokožkou spôsoboval aj rozsiahle popáleniny. Ďalšou jeho strašnou bojovou výhodou bolo, že mohol byť v kvapalnej podobe obsahom mínometných granátov a po dosiahnutí cieľa a zvýšení teploty sa z neho stal plyn prinášajúci smrť.
Častým mýtom je, že yperit bol prvým bojovým plynom, toto prvenstvo však patrí chlóru.