Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Základy esperanta položil v roku 1887 poľský lekár Ľudovít Lazar Zamenhof a jeho dielo si svojou jednoduchosťou a krásou rýchlo získalo priaznivcov z rozličných kultúr.
Autor TASR
Bratislava 26. júla (TASR) - Esperanto je premyslený medzinárodný jazyk, ktorý dnes používajú milióny ľudí na celom svete. Prvá učebnica esperanta vyšla pred 125 rokmi 26. júla 1887.
Jazyk má jednoduchú gramatiku bez výnimiek a priemerne nadaný človek sa v ňom naučí hovoriť a čítať za šesť mesiacov. Esperanto je založené na báze novorománskych jazykov - 87 percent jeho slov je spoločných s románskymi jazykmi a 13 percent s jazykmi germánskymi, slovosled je voľný a blízky slovanským jazykom.
Už v 17. storočí sa otázkou spoločného jazyka začali zaoberať filozofi ako René Descartes, Gottfried Leibniz a Jan Amos Komenský (Via lucis, Panglottia).
Zakladateľ esperanta
Základy esperanta položil v roku 1887 poľský lekár Ľudovít Lazar Zamenhof a jeho dielo si svojou jednoduchosťou a krásou rýchlo získalo priaznivcov z rozličných kultúr. Zamenhof bol povolaním očný lekár, ale lingvista vzdelaním a cítením - ovládal 12 jazykov a pôvodne sa mienil venovať filológii. Za hlavnú príčinu nedôvery a nepriateľstva medzi národmi považoval jazykové bariéry a tomu chcel pomôcť utvorením neutrálneho jazyka, ľahkého, presného a logického, ktorý by nikoho nepovyšoval ani neponižoval a bol by druhým jazykom pre každého.
Jeho prvá učebnica esperanta vyšla 26. júla 1887 v ruštine pod pseudonymom Dro Esperanto (Dúfajúci). Jej autor dal neskôr tento názov aj jazyku. Bola to 40-stránková brožúra a obsahovala predhovor, 16 gramatických pravidiel, cvičebnicu, univerzálny slovník s 917 kmeňmi a niekoľko básní. Táto prvá učebnica sa často volá aj Unua libro (Prvá kniha).
Prvá učebnica esperanta na Slovensku
Na Slovensku vyšla prvá učebnica esperanta v roku 1907, zostavil ju dr. Albert Škarvan v spolupráci s ruskými esperantistami. Neskôr boli do esperanta preložené slovenské ľudové piesne i diela významných slovenských autorov – Pavla Országha Hviezdoslava, Ivana Stodolu, Alfonza Bednára a mnohých ďalších. Slovenskí autori vytvorili aj originálne diela v esperante. Väčšina projektov v esperante má však medzinárodný charakter.
Je ťažké odhadnúť, koľko ľudí na svete ovláda esperanto - malo by to byť viac ako dva milióny. Esperanto má už aj svojich rodených hovoriacich. Sú to deti rodičov odlišných národností, v rodinách ktorých sa rozpráva po esperantsky.
Priaznivci esperanta sa stretávajú na medzinárodných kongresoch a mnohých miestnych akciách. Esperanto sa vyučuje na niektorých jazykových školách, pretože sa ukázalo, že po jeho zvládnutí sa študent omnoho ľahšie naučí ďalšie cudzie jazyky.
V súčasnosti prispieva k šíreniu esperanta najmä rozvoj internetu, ktorý poskytol jeho užívateľom možnosť priameho kontaktu a komunikácie s ľuďmi z celého sveta.
Jazyk má jednoduchú gramatiku bez výnimiek a priemerne nadaný človek sa v ňom naučí hovoriť a čítať za šesť mesiacov. Esperanto je založené na báze novorománskych jazykov - 87 percent jeho slov je spoločných s románskymi jazykmi a 13 percent s jazykmi germánskymi, slovosled je voľný a blízky slovanským jazykom.
Už v 17. storočí sa otázkou spoločného jazyka začali zaoberať filozofi ako René Descartes, Gottfried Leibniz a Jan Amos Komenský (Via lucis, Panglottia).
Zakladateľ esperanta
Základy esperanta položil v roku 1887 poľský lekár Ľudovít Lazar Zamenhof a jeho dielo si svojou jednoduchosťou a krásou rýchlo získalo priaznivcov z rozličných kultúr. Zamenhof bol povolaním očný lekár, ale lingvista vzdelaním a cítením - ovládal 12 jazykov a pôvodne sa mienil venovať filológii. Za hlavnú príčinu nedôvery a nepriateľstva medzi národmi považoval jazykové bariéry a tomu chcel pomôcť utvorením neutrálneho jazyka, ľahkého, presného a logického, ktorý by nikoho nepovyšoval ani neponižoval a bol by druhým jazykom pre každého.
Jeho prvá učebnica esperanta vyšla 26. júla 1887 v ruštine pod pseudonymom Dro Esperanto (Dúfajúci). Jej autor dal neskôr tento názov aj jazyku. Bola to 40-stránková brožúra a obsahovala predhovor, 16 gramatických pravidiel, cvičebnicu, univerzálny slovník s 917 kmeňmi a niekoľko básní. Táto prvá učebnica sa často volá aj Unua libro (Prvá kniha).
Prvá učebnica esperanta na Slovensku
Na Slovensku vyšla prvá učebnica esperanta v roku 1907, zostavil ju dr. Albert Škarvan v spolupráci s ruskými esperantistami. Neskôr boli do esperanta preložené slovenské ľudové piesne i diela významných slovenských autorov – Pavla Országha Hviezdoslava, Ivana Stodolu, Alfonza Bednára a mnohých ďalších. Slovenskí autori vytvorili aj originálne diela v esperante. Väčšina projektov v esperante má však medzinárodný charakter.
Je ťažké odhadnúť, koľko ľudí na svete ovláda esperanto - malo by to byť viac ako dva milióny. Esperanto má už aj svojich rodených hovoriacich. Sú to deti rodičov odlišných národností, v rodinách ktorých sa rozpráva po esperantsky.
Priaznivci esperanta sa stretávajú na medzinárodných kongresoch a mnohých miestnych akciách. Esperanto sa vyučuje na niektorých jazykových školách, pretože sa ukázalo, že po jeho zvládnutí sa študent omnoho ľahšie naučí ďalšie cudzie jazyky.
V súčasnosti prispieva k šíreniu esperanta najmä rozvoj internetu, ktorý poskytol jeho užívateľom možnosť priameho kontaktu a komunikácie s ľuďmi z celého sveta.
