Prvá žena, ktorá letela do vesmíru, Valentina TereškovováFoto: TASR/AP
Prvú sovietsku kozmonautku vyniesla na obežnú dráhu Zeme raketa Vostok. Z vesmíru sa hlásila ako Čajka a vlajka s týmto vtákom dodnes zdobí strechu jej rodinného domu.
Maslennikovo/Bratislava 5. marca (TASR) - Sovietska kozmonautka Valentína Vladimírovna Tereškovová, prvá žena vo vesmíre, sa narodila 6. marca 1937 v rodine traktoristu a krajčírky v dedine Maslennikovo v Jaroslavľskej oblasti západného Ruska. V utorok sa dožíva 75 rokov.
Popri práci v textilom závode ďalej študovala prostredníctvom korešpondenčných kurzov. Po ukončení štúdií na strednej priemyselnej škole textilnej ju zapojili do komsomolskej, neskôr straníckej práce. Od mladosti sa zaujímala o parašutizmus a lietanie. Obidva sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala parašutistkou-amatérkou a študovala pilotáž. V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu stretla s dvoma ďalšími uchádzačkami Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju pravdepodobne favorizoval aj jej robotnícky pôvod. O jej nominácii definitívne rozhodol vtedajší šéf Kremľa Nikita Sergejevič Chruščov.
Prvá žena, ktorá letela do vesmíru, Valentina TereškovováFoto: TASR/APPrvú sovietsku kozmonautku vyniesla na obežnú dráhu Zeme raketa Vostok. Let vtedy 26-ročnej Tereškovovej do vesmíru, ktorý sa začal 16. júna 1963, neprebiehal celkom hladko. Už jeho začiatok preložili kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri. Tereškovovú trápila kozmická nemoc a únava. Pobyt v bezváhovom stave znášala veľmi zle. Stavy nevoľnosti boli u nej natoľko vážne, že musela vypustiť všetky naplánované testy a pozemné riadiace stredisko dokonca uvažovalo o predčasnom ukončení letu. Na palube, v malom stiesnenom priestore vraj zaspávala, čo neskôr odborníci pripisovali psychickému stresu. Na Zemi pristála 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj Tereškovová pri pristáti katapultovala. Z vesmíru sa hlásila ako Čajka a vlajka s týmto vtákom dodnes zdobí strechu jej rodinného domu.
V roku 1963, tri mesiace po návrate zo svojej kozmickej misie, sa Tereškovová, priamo v Kremli, za prítomnosti Chruščova vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva (sovietskeho kozmonauta, ktorý v roku 1962 pilotoval kozmickú loď Vostok 3 a v roku 1970 velil kozmickej lodi Sojuz 9). O rok neskôr sa im narodila dcéra Jelena, ktorá sa tak stala prvým dieťaťom, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre (Jelena sa stala lekárkou). Manželstvo sa v roku 1980 rozpadlo a Tereškovova sa neskôr vydala za vojenského lekára Julija Šapošnikova, s ktorým žila až do jeho smrti v roku 1999. Ďalší let do vesmíru však už neabsolvovala. Pätnásť rokov po prvom lete sa pokúsila o návrat do výcvikového strediska, neprešla však zdravotnými testami.
Prvá žena, ktorá letela do vesmíru, Valentina TereškovováFoto: TASR/APPo návrate z kozmu ju prehlásili za Hrdinu Sovietskeho zväzu, povýšili ju do hodnosti kapitána a vymenovali do vysokej straníckej funkcie. Po roku 1966 bola Valentína Tereškovová poslankyňou Najvyššieho sovietu ZSSR, viedla Výbor sovietskych žien a od roku 1989 bola predsedníčkou Medzinárodnej demokratickej federácie žien. V roku 1969 vyštudovala Akadémiu vojenského letectva Nikolaja Jegoroviča Žukovského a získala titul inžinier letec-kozmonaut. V armáde bola až do penzionovania v roku 1997, keď už mala dva roky hodnosť generálmajora letectva.
Generálmajorka letectva Valentína Vladimírovna Tereškovová dostala mnoho vyznamenaní – od Leninovho radu, cez Hrdinu Sovietskeho zväzu až po Zlatú mierovú medailu OSN. V roku 2000 jej v britskej metropole Londýne udelili titul "Žena storočia".
