Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vzniku železnice predchádzalo začiatkom 20. rokov 19. storočia predstavenie prvého omnibusu v rámci oficiálnej dopravy v meste vtedajším a v poradí 6. prezidentom USA Johnom Quincym Adamsom.
Autor TASR
New York/Bratislava 26. novembra (TASR) - Revolučná konská železnica v americkom New Yorku mala spočiatku skromný cieľ – priviesť cestujúcich z južnej časti 14. ulice na farmy a lúky v blízkosti vtedajšej malej vidieckej dedinky Harlem. Cieľom bolo aby Harlem bol prvým predmestím New Yorku. Trvalo to síce desaťročia, ale samotná konská železnica k tomu prispela dôležitým krokom.
V sobotu 26. novembra uplynie 190 rokov od prvej jazdy v rámci konskej železnice na dopravu verejnosti v USA. Pritom celosvetovo prvá konská železnica uzrela svetlo sveta začiatkom 19. storočia na Britských ostrovoch.
Už v roku 1803 bola sprevádzkovaná prvá verejná konská železnica, ktorá viedla z Wandsworthu do Croydonu v Anglicku a bola určená na prepravu uhlia, obilia a iného tovaru od brehu rieky Temža do hlavného mesta. "Prvá osobná konská železnica bola otvorená v roku 1807 na Britských ostrovoch vo Walese. Až o dvadsať rokov neskôr v roku 1827 bola spustená prevádzka na prvej verejnej konskej železnici v kontinentálnej Európe medzi francúzskymi mestami Saint-Étienne a Andrézieux. Paradoxom je, že v Anglicku, kde bola sprevádzkovaná prvá verejná konská železnica, tak ešte v 60. rokoch 20. storočia slúžili kone v železničnej prevádzke ako v jednej z posledných krajín vôbec," vysvetlil pre TASR riaditeľ Železničného múzea SR Michal Tunega.
Výkop stavby konskej železnice v New Yorku sa uskutočnil 23. februára 1832. Vzniku železnice predchádzalo začiatkom 20. rokov 19. storočia predstavenie prvého omnibusu v rámci oficiálnej dopravy v meste (známejšieho pod názvom dostavník) vtedajším a v poradí 6. prezidentom USA Johnom Quincym Adamsom.
Postupne sa ale prejavili problémy s dostavníkmi, ktoré boli spôsobené tým, že cesty bol hrboľaté a kamenisté. Na základe toho vznikol nápad položiť na cesty ploché drevené koľajnice a na kolesá namontovať ráfik alebo prírubu. Vtedy sa zrodila myšlienka konskej železnice. Koľajnice totiž znížili trenie a zvýšili účinnosť a komfort a boli dávnym predchodcom dnešných električiek či metra.
Prvá jazda sa uskutočnila na úseku dlhom jednu míľu (1609 metrov). Vozeň na konský pohon vyšiel z dielne podnikateľa Johna Stephensona a odviezol naraz 30 cestujúcich. Cestovné na najdlhšiu vzdialenosť stálo 25 centov. Harlem Line sa otváral postupne od roku 1832, pričom trať siahala od Prince Street na Bowery až po 14. ulicu. Kompletná železnica dosiahla celkovú dĺžku 140 míľ (225 km) a náklady na jej vybudovanie dosiahli 23 miliónov dolárov. Vznik železnice zaznamenal okamžitý úspech a postupne sa rozšíril do ďalších veľkých miest v USA ako Philadelphia, Boston či New Orleans.
Keď vlastníci licencie chceli kone vymeniť za rušne, zdvihla sa proti tomu vlna kritiky od verejnosti, ktorej sa nepáčil hluk a zápach parných lokomotív. Mesto napokon nariadením prinútilo železnicu vrátiť sa ku konskému pohonu. Na vrchole úspechu v 80. rokoch 19. storočia bolo v USA v prevádzke približne 18.000 vozňov. Mestská železnica fungovala pod názvom New York & Harlem Railway do roku 1873.
Železničné prvenstvo na území Slovenska patrí konskej železnici Bratislava – Trnava, ktorá bola zároveň prvou železnicou v Uhorsku. "Celkovo prvé úvahy o železnici spájajúcej Bratislavu s Trnavou úzko súvisia s plánom baróna Salomona Mayera Rothschilda pripojiť Bratislavu k hlavnej trati Viedeň – Krakov. Rothschild dostal súhlas na výstavbu hlavnej trate 4. marca 1836 a už 7. marca 1836 podal žiadosť o povolenie výstavby odbočujúcej trate zo stanice DeutschWagram cez Marchegg do Bratislavy. Uvedený zámer vyvolal najmä v Bratislave natoľko priaznivý ohlas, že skupina 16 šľachticov, veľkostatkárov a veľkoobchodníkov z Bratislavy a okolia pod vedením baróna Walterskirchena navrhla výstavbu konskej železnice, ktorej cieľom malo byť zrýchlenie prepravy poľnohospodárskych produktov do Bratislavy," uviedol Tunega.
Železnica, ako dodal, mala spájať päť kráľovských miest - Bratislavu, Svätý Jur, Pezinok, Modru a Trnavu - a pomocou prvej uvažovanej trate aj s Viedňou. Navrhovaná bola s využitím animálnej trakcie, pretože Uhorsko vtedy nedisponovalo dostatočne vyspelým priemyslom na výrobu tak zložitých strojov, akými boli parné rušne a vozne.
Stavebné povolenie bolo železnici udelené 6. marca 1839. Skúšobná prevádzka sa na úseku Bratislava – Svätý Jur začala 24. septembra 1840 a 4. októbra 1840 sa rozbehla aj prevádzka pre verejnosť. Pre rôzne problémy bol úsek po Trnavu sprevádzkovaný až 1. júna 1846.
"Asi najvýznamnejšou stavbou, ktorá do dnešných dní pripomína prvé železničné spojenie na území Slovenska je staničná budova konskej železnice v Bratislave, ktorá sa nachádza na križovatke Legionárskej a Krížnej ulice. Je jednou z mála v Európe zachovaných budov patriacich ku konským železniciam," zdôraznil pre TASR riaditeľ Železničného múzea SR Michal Tunega.
V sobotu 26. novembra uplynie 190 rokov od prvej jazdy v rámci konskej železnice na dopravu verejnosti v USA. Pritom celosvetovo prvá konská železnica uzrela svetlo sveta začiatkom 19. storočia na Britských ostrovoch.
Už v roku 1803 bola sprevádzkovaná prvá verejná konská železnica, ktorá viedla z Wandsworthu do Croydonu v Anglicku a bola určená na prepravu uhlia, obilia a iného tovaru od brehu rieky Temža do hlavného mesta. "Prvá osobná konská železnica bola otvorená v roku 1807 na Britských ostrovoch vo Walese. Až o dvadsať rokov neskôr v roku 1827 bola spustená prevádzka na prvej verejnej konskej železnici v kontinentálnej Európe medzi francúzskymi mestami Saint-Étienne a Andrézieux. Paradoxom je, že v Anglicku, kde bola sprevádzkovaná prvá verejná konská železnica, tak ešte v 60. rokoch 20. storočia slúžili kone v železničnej prevádzke ako v jednej z posledných krajín vôbec," vysvetlil pre TASR riaditeľ Železničného múzea SR Michal Tunega.
Výkop stavby konskej železnice v New Yorku sa uskutočnil 23. februára 1832. Vzniku železnice predchádzalo začiatkom 20. rokov 19. storočia predstavenie prvého omnibusu v rámci oficiálnej dopravy v meste (známejšieho pod názvom dostavník) vtedajším a v poradí 6. prezidentom USA Johnom Quincym Adamsom.
Postupne sa ale prejavili problémy s dostavníkmi, ktoré boli spôsobené tým, že cesty bol hrboľaté a kamenisté. Na základe toho vznikol nápad položiť na cesty ploché drevené koľajnice a na kolesá namontovať ráfik alebo prírubu. Vtedy sa zrodila myšlienka konskej železnice. Koľajnice totiž znížili trenie a zvýšili účinnosť a komfort a boli dávnym predchodcom dnešných električiek či metra.
Prvá jazda sa uskutočnila na úseku dlhom jednu míľu (1609 metrov). Vozeň na konský pohon vyšiel z dielne podnikateľa Johna Stephensona a odviezol naraz 30 cestujúcich. Cestovné na najdlhšiu vzdialenosť stálo 25 centov. Harlem Line sa otváral postupne od roku 1832, pričom trať siahala od Prince Street na Bowery až po 14. ulicu. Kompletná železnica dosiahla celkovú dĺžku 140 míľ (225 km) a náklady na jej vybudovanie dosiahli 23 miliónov dolárov. Vznik železnice zaznamenal okamžitý úspech a postupne sa rozšíril do ďalších veľkých miest v USA ako Philadelphia, Boston či New Orleans.
Keď vlastníci licencie chceli kone vymeniť za rušne, zdvihla sa proti tomu vlna kritiky od verejnosti, ktorej sa nepáčil hluk a zápach parných lokomotív. Mesto napokon nariadením prinútilo železnicu vrátiť sa ku konskému pohonu. Na vrchole úspechu v 80. rokoch 19. storočia bolo v USA v prevádzke približne 18.000 vozňov. Mestská železnica fungovala pod názvom New York & Harlem Railway do roku 1873.
Železničné prvenstvo na území Slovenska patrí konskej železnici Bratislava – Trnava, ktorá bola zároveň prvou železnicou v Uhorsku. "Celkovo prvé úvahy o železnici spájajúcej Bratislavu s Trnavou úzko súvisia s plánom baróna Salomona Mayera Rothschilda pripojiť Bratislavu k hlavnej trati Viedeň – Krakov. Rothschild dostal súhlas na výstavbu hlavnej trate 4. marca 1836 a už 7. marca 1836 podal žiadosť o povolenie výstavby odbočujúcej trate zo stanice DeutschWagram cez Marchegg do Bratislavy. Uvedený zámer vyvolal najmä v Bratislave natoľko priaznivý ohlas, že skupina 16 šľachticov, veľkostatkárov a veľkoobchodníkov z Bratislavy a okolia pod vedením baróna Walterskirchena navrhla výstavbu konskej železnice, ktorej cieľom malo byť zrýchlenie prepravy poľnohospodárskych produktov do Bratislavy," uviedol Tunega.
Železnica, ako dodal, mala spájať päť kráľovských miest - Bratislavu, Svätý Jur, Pezinok, Modru a Trnavu - a pomocou prvej uvažovanej trate aj s Viedňou. Navrhovaná bola s využitím animálnej trakcie, pretože Uhorsko vtedy nedisponovalo dostatočne vyspelým priemyslom na výrobu tak zložitých strojov, akými boli parné rušne a vozne.
Stavebné povolenie bolo železnici udelené 6. marca 1839. Skúšobná prevádzka sa na úseku Bratislava – Svätý Jur začala 24. septembra 1840 a 4. októbra 1840 sa rozbehla aj prevádzka pre verejnosť. Pre rôzne problémy bol úsek po Trnavu sprevádzkovaný až 1. júna 1846.
"Asi najvýznamnejšou stavbou, ktorá do dnešných dní pripomína prvé železničné spojenie na území Slovenska je staničná budova konskej železnice v Bratislave, ktorá sa nachádza na križovatke Legionárskej a Krížnej ulice. Je jednou z mála v Európe zachovaných budov patriacich ku konským železniciam," zdôraznil pre TASR riaditeľ Železničného múzea SR Michal Tunega.
