Westmoreland/Bratislava 22. februára (TASR) - George Washington bol symbolom boja za americkú nezávislosť, v rokoch 1789 - 1797 zastával dve funkčné obdobia funkciu prvého prezidenta Spojených štátov amerických (USA). Bol tiež zanieteným poľnohospodárom a patrí mu označenie "otec amerického národa".

Od narodenia politika, štátnika a vojaka Georga Washingtona uplynie v utorok 22. februára 290 rokov.

George Washington sa narodil 22. februára 1732 na rodinnej plantáži v okrese Westmoreland v americkom štáte Virgínia Augustinovi a jeho druhej manželke Mary Ball Washingtonovým. Bol najstarším zo šiestich detí a predpokladá sa, že jeho vzdelávanie zabezpečili súkromní učitelia. Už v mladosti vynikal v matematike a stal úspešným zememeračom. Jeho geodetické výpravy do virginskej divočiny mu priniesli dostatok peňazí na kúpu pozemkov.

V roku 1751 sa vydal do Barbadosu spolu s nevlastným bratom Lawrencom, ktorý bol chorý na tuberkulózu. Krátko po príchode sa George nakazil kiahňami, ktoré mu zanechali trvalé jazvy na tvári. Rok po zahraničnej ceste Lawrence zomrel. George Washington si prenajal jeho panstvo Mount Vernon v štáte Virgínia a neskôr ho aj zdedil.

V decembri 1752 sa George Washington stal veliteľom virginskej milície. Šlo o polovojenské dobrovoľnícke oddiely, ktoré spolupracovali v kolóniách s anglickou armádou v boji proti Indiánom, Španielom a Francúzom. V hodnosti podplukovníka sa ako 22-ročný zúčastnil na bojoch v rámci britsko-francúzskeho konfliktu o kolónie v Severnej Amerike známym ako francúzska a indiánska vojna.

Foto: TASR/AP

Od roku 1759 až do vypuknutia americkej vojny za nezávislosť v roku 1775 Washington spravoval svoje pozemky v okolí Mount Vernonu a pôsobil v Snemovni mešťanov (Virginia House of Burgesses).

Koncom 60. rokov 18. storočia Washington na vlastnej koži pocítil dôsledky rastúcich daní, ktoré na amerických kolonistov uvalili Briti a dospel k presvedčeniu, že v najlepšom záujme kolonistov je vyhlásiť nezávislosť od Veľkej Británie. Počas americkej vojny za nezávislosť, ktorá vypukla v roku 1775, sa stal vrchným veliteľom kontinentálnej armády. Jeho sila spočívala v schopnosti udržať bojujúcu koloniálnu armádu pohromade napriek tomu, že jednotky boli zle vycvičené a trpeli nedostatkom potravín, munície a ďalších zásob. Počas vyčerpávajúcej osemročnej vojny sa v októbri 1781 kontinentálnym silám s pomocou francúzskych spojencov podarilo poraziť britské vojská v bitke pri Yorktowne. V roku 1783 bola podpísaná mierová zmluva čo viedlo k založeniu Spojených štátov amerických. Washington sa stal národným hrdinom. Bol však presvedčený, že si splnil povinnosť, vzdal sa velenia armády a vrátil sa do Mount Vernonu s úmyslom pokračovať vo farmárčení.

V roku 1787 ho ako morálnu autoritu pozvali, aby sa zúčastnil na ústavnom konvente vo Filadelfii a zároveň aj viedol výbor, ktorý by vypracoval návrh novej ústavy. Delegátov Washingtonovo pôsobivé vedenie presvedčilo o tom, že je vhodným kandidátom na prezidenta Spojených štátov. Najprv chcel prenechať riadenie nového štátu iným. Verejná mienka však bola taká silná, že nakoniec ustúpil.

Prvé prezidentské voľby sa konali 7. januára 1789 a jednoznačne v nich zvíťazil. Päťdesiatsedemročného Georga Washingtona inaugurovali 30. apríla 1789 v New Yorku a napokon bol na čele USA dve funkčné obdobia až do roku 1797. Žil v New Yorku a vo Filadelfii. Počas úradovania podpísal zákon o zriadení hlavného mesta USA, ktoré na jeho počesť pomenovali Washington, D.C.

Spojené štáty v čase nástupu Washingtona do funkcie pozostávali z 11 štátov s približne 4 miliónmi obyvateľov. Pred americkým prezidentom stála úloha vytvoriť štátnu správu. Kongres spojených štátov najskôr zriadil ministerstvo zahraničných vecí, ktoré viedol Thomas Jefferson a ministerstvo financií na čele s Alexandrom Hamiltonom. Počas prezidentovho úradovania bolo zriadené federálne súdnictvo s Najvyšším súdom USA a nižšími súdmi. Washington si vytvoril vlastný prezidentský kabinet, ktorý tvorili šéfovia ministerstiev, zostavil federálnu vládu. Vypracoval projekt osídľovania ďalších amerických území či podpísal zákon o zriadení prvej národnej banky (Bank of the United States). V zahraničných záležitostiach podporoval srdečné vzťahy s inými krajinami, ale zároveň uprednostňoval neutralitu v zahraničných konfliktoch.

Foto: TASR/AP

Druhé funkčné obdobie mu skončilo v roku 1797 a opäť sa vrátil na ranč v Mount Vernone. Neďaleko svojho sídla postavil jeden z najväčších liehovarov vo Virgínii. Dvojnásobný americký prezident zomrel 14. decembra 1799 na svojej plantáži vo veku 67 rokov.