Do prvej polovice 19. storočia sa poštovné poplatky vyberali rôznymi spôsobmi. Napríklad v Nemecku chodili uniformovaní úradníci, ktorí zvončekmi dávali na známosť, že sa prijíma pošta,
Autor TASR
Spittal an der Drau/Bratislava 20. februára (TASR) – Prvý list označený poštovou známkou, na ktorej bola zobrazená jej cena a mena poslal poštár Ferdinand Egarter z mestečka Spittal an der Drau v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko pred 180 rokmi 20. februára 1839.
Do prvej polovice 19. storočia sa poštovné poplatky vyberali rôznymi spôsobmi. Napríklad v Nemecku chodili uniformovaní úradníci (tzv. postilióni), ktorí zvončekmi dávali na známosť, že sa prijíma pošta, pričom hneď na mieste vyberali poplatky. Vo Veľkej Británii hradili poštovné nie odosielatelia, ale adresáti. Prevratným sa stal nový spôsob platenia za poštové služby, prostredníctvom poštovej známky.
Podľa historických prameňov slovinský štátny úradník rakúskej monarchie Laurenz Koschier, pôsobiaci ako poštmajster, predložil v roku 1836 svoj návrh na platenie za poštové služby (doručenie listov) prostredníctvom známok ministrovi financií. Podľa jeho predstavy mal byť list označený nálepkou, chránenou pred opätovným použitím. Takto vznikol návrh viacfarebnej známky vytvorenej oceľotlačou s označením hodnoty a meny. V roku 1839 ukázal Laurenz Koschier vyšším miestam knižku s hárkami známok v hodnote jedného grajciara, ktoré sa museli strihať. Neskorší vynález perforovacieho stroja strihanie odstránil. Známky boli na rube potreté lepidlom.
Rakúska vláda návrh prijala. Dôkazom o používaní známky na označenie zaplateného poštovného je zachovaný zložený list (obálky sa zaviedli neskôr), poslaný pani Egarterovou dcére do Klagenfurtu, na ktorý nalepil poštár Ferdinand Egarter známky v hodnote štyroch grajciarov podľa platných cien poštovného. Pošta v Spittal an der Drau patrila do okresu, v ktorom bol šéfom Laurenz Koschier.
Hoci reforma poštových služieb spätá so začiatkom používania známok na listy sa spája s Veľkou Britániou a Rowlandom Hillom, ktorý zaviedol jednotný poštový poplatok za list nezávisle od vzdialenosti, za prvú známku sveta je považovaná čierna známka Penny Black v hodnote jednej penny s portrétom kráľovnej Viktórie zo 6. mája 1840.
List zo Spittal an der Drau by mohol byť dôkazom, že známky sa v rakúskej monarchii používali skôr.
Do prvej polovice 19. storočia sa poštovné poplatky vyberali rôznymi spôsobmi. Napríklad v Nemecku chodili uniformovaní úradníci (tzv. postilióni), ktorí zvončekmi dávali na známosť, že sa prijíma pošta, pričom hneď na mieste vyberali poplatky. Vo Veľkej Británii hradili poštovné nie odosielatelia, ale adresáti. Prevratným sa stal nový spôsob platenia za poštové služby, prostredníctvom poštovej známky.
Podľa historických prameňov slovinský štátny úradník rakúskej monarchie Laurenz Koschier, pôsobiaci ako poštmajster, predložil v roku 1836 svoj návrh na platenie za poštové služby (doručenie listov) prostredníctvom známok ministrovi financií. Podľa jeho predstavy mal byť list označený nálepkou, chránenou pred opätovným použitím. Takto vznikol návrh viacfarebnej známky vytvorenej oceľotlačou s označením hodnoty a meny. V roku 1839 ukázal Laurenz Koschier vyšším miestam knižku s hárkami známok v hodnote jedného grajciara, ktoré sa museli strihať. Neskorší vynález perforovacieho stroja strihanie odstránil. Známky boli na rube potreté lepidlom.
Rakúska vláda návrh prijala. Dôkazom o používaní známky na označenie zaplateného poštovného je zachovaný zložený list (obálky sa zaviedli neskôr), poslaný pani Egarterovou dcére do Klagenfurtu, na ktorý nalepil poštár Ferdinand Egarter známky v hodnote štyroch grajciarov podľa platných cien poštovného. Pošta v Spittal an der Drau patrila do okresu, v ktorom bol šéfom Laurenz Koschier.
Hoci reforma poštových služieb spätá so začiatkom používania známok na listy sa spája s Veľkou Britániou a Rowlandom Hillom, ktorý zaviedol jednotný poštový poplatok za list nezávisle od vzdialenosti, za prvú známku sveta je považovaná čierna známka Penny Black v hodnote jednej penny s portrétom kráľovnej Viktórie zo 6. mája 1840.
List zo Spittal an der Drau by mohol byť dôkazom, že známky sa v rakúskej monarchii používali skôr.