Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Skúšku parníka na dlhšiu vzdialenosť uskutočnili 2. septembra 1818 plavbou z Viedne do Prešporku, ktorá trvala tri hodiny.
Autor TASR
Bratislava 2. septembra (TASR) - Pred 200 rokmi, 2. septembra 1818, zakotvil v Prešporku pri dunajskom nábreží parník Carolina. Historicky prvý parník, ktorý navštívil bratislavské brehy, patril Cisársko-kráľovskej prvej parníkovej spoločnosti Franz I.
Devätnáste storočie označované ako storočie pary, prinieslo rozvoj paroplavby aj v rakúskej monarchii. Už po roku 1818 sa na Dunaji objavil prvý parník Carolina, ktorý vo Viedni skonštruoval Anton Bernard. Projektant pochádzal z Pécsu, podnikal na Dunaji a medzi iným bol aj nájomcom mosta na Dráve v chorvátskom Osijeku.
Parník plával po prúde z Viedne do Pešti a odtiaľ späť proti prúdu. Drevený kolesový parník meral 15 metrov, bol široký 3,5 m a mal výšku boku 2,3 m. Parný stroj mal výkon 24 konských síl a proti prúdu dokázal vliecť 45 ton nákladu. Stroj bol projektovaný na ťahanie lodí.
Konštruktér Bernard, oproti prvému parníku Američana Roberta Fultona s názvom Savannah, zdokonalil na Caroline záberové koleso lode, aj spôsob výroby pary.
Skúšku parníka na dlhšiu vzdialenosť uskutočnili 2. septembra 1818 plavbou z Viedne do Prešporku, ktorá trvala tri hodiny. Parník zakotvil v prístavisku oproti Korunovačnému pahorku (dnes Námestie Ľudovíta Štúra). Na druhý deň zvedavcom podľa novín Pressburger Zeitung parník predviedol niekoľko obratov po prúde a proti prúdu a pokračoval do Pešti. Na historickú prvú plavbu proti prúdu vyplával z Pešti 16. septembra 1818. Plavil sa len počas dňa a do Komárna priplával 26. septembra 1818. Plavba Caroliny bola veľkou spoločenskou udalosťou.
Úspešnou uvádzacou plavbou splnil Anton Bernard podmienky na udelenie cisárskeho privilégia na monopol dunajskej paroplavby a koncom roku 1818 spolu s dvojicou francúzskych technikov a podnikateľov koncesiu naozaj získal.
Privilégium na stavbu parolodí v Prešporku dostal Anton Bernard v roku 1822. Prvou loďou vyrobenou v meste na brehu Dunaja bol parník s ťažnou silou 8.000-10.000 viedenských centov. Jeho stroj zostavil medikováč Peter Gschrat.
Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie bola rozdelením lodí Cisársko-kráľovskej prvej parníkovej spoločnosti poverená medzinárodná spoločnosť. Lode osobnej prepravy Orel a Sokol pripadli do majetku Československej plavby dunajskej (ČSPD). Parníky prepravovali cestujúcich na úseku Štúrovo – Komárno – Bratislava. Ako výletné lode sa neskôr plavili na úseku Bratislava – Viedeň. Ich osud bol spečatený v roku 1944, kedy sa potopili v zimnom prístave pri bombardovaní Bratislavy.
Posledný parník Bratislava sa plavil po Dunaji do roku 1972.
Jubilejnému 200. výročiu plavby prvého parníka na Dunaji v Bratislave bola venovaná strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 10 euro, ktorú 22. mája 2018 predstavili v Slovenskom technickom múzeu – Múzeu dopravy Bratislava. Návrh mince pochádza z dielne českého sochára medailéra Zbyňka Fojtů.
Zdroj: Kronika Slovenska, Fortuna Print 1998, www.nbs.sk
Devätnáste storočie označované ako storočie pary, prinieslo rozvoj paroplavby aj v rakúskej monarchii. Už po roku 1818 sa na Dunaji objavil prvý parník Carolina, ktorý vo Viedni skonštruoval Anton Bernard. Projektant pochádzal z Pécsu, podnikal na Dunaji a medzi iným bol aj nájomcom mosta na Dráve v chorvátskom Osijeku.
Parník plával po prúde z Viedne do Pešti a odtiaľ späť proti prúdu. Drevený kolesový parník meral 15 metrov, bol široký 3,5 m a mal výšku boku 2,3 m. Parný stroj mal výkon 24 konských síl a proti prúdu dokázal vliecť 45 ton nákladu. Stroj bol projektovaný na ťahanie lodí.
Konštruktér Bernard, oproti prvému parníku Američana Roberta Fultona s názvom Savannah, zdokonalil na Caroline záberové koleso lode, aj spôsob výroby pary.
Skúšku parníka na dlhšiu vzdialenosť uskutočnili 2. septembra 1818 plavbou z Viedne do Prešporku, ktorá trvala tri hodiny. Parník zakotvil v prístavisku oproti Korunovačnému pahorku (dnes Námestie Ľudovíta Štúra). Na druhý deň zvedavcom podľa novín Pressburger Zeitung parník predviedol niekoľko obratov po prúde a proti prúdu a pokračoval do Pešti. Na historickú prvú plavbu proti prúdu vyplával z Pešti 16. septembra 1818. Plavil sa len počas dňa a do Komárna priplával 26. septembra 1818. Plavba Caroliny bola veľkou spoločenskou udalosťou.
Úspešnou uvádzacou plavbou splnil Anton Bernard podmienky na udelenie cisárskeho privilégia na monopol dunajskej paroplavby a koncom roku 1818 spolu s dvojicou francúzskych technikov a podnikateľov koncesiu naozaj získal.
Privilégium na stavbu parolodí v Prešporku dostal Anton Bernard v roku 1822. Prvou loďou vyrobenou v meste na brehu Dunaja bol parník s ťažnou silou 8.000-10.000 viedenských centov. Jeho stroj zostavil medikováč Peter Gschrat.
Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie bola rozdelením lodí Cisársko-kráľovskej prvej parníkovej spoločnosti poverená medzinárodná spoločnosť. Lode osobnej prepravy Orel a Sokol pripadli do majetku Československej plavby dunajskej (ČSPD). Parníky prepravovali cestujúcich na úseku Štúrovo – Komárno – Bratislava. Ako výletné lode sa neskôr plavili na úseku Bratislava – Viedeň. Ich osud bol spečatený v roku 1944, kedy sa potopili v zimnom prístave pri bombardovaní Bratislavy.
Posledný parník Bratislava sa plavil po Dunaji do roku 1972.
Jubilejnému 200. výročiu plavby prvého parníka na Dunaji v Bratislave bola venovaná strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 10 euro, ktorú 22. mája 2018 predstavili v Slovenskom technickom múzeu – Múzeu dopravy Bratislava. Návrh mince pochádza z dielne českého sochára medailéra Zbyňka Fojtů.
Zdroj: Kronika Slovenska, Fortuna Print 1998, www.nbs.sk
